Mirka Luberdová je atívna mamina malej Isabelky a fešáka Riška. Moderuje, píše knihy a s radosťou šíri medzi ľudí osvetu o lepšom a zdravšom stravovaní. Usmievavá a silná žena, ktorej život ukázal aj tú náročnejšiu tvár, a práve preto žije pokorne pre daný okamih a svoje deti.

Mirka, celé leto sme ťa mohli vidieť v projekte " Hýb sa Slovensko", kde si varila samé zdravé dobroty a rozprávala o zdravom stravovaní. Čo to vlastne znamená, zdravo jesť? Názorov na túto problematiku je dnes veľmi veľa. Aká je tá správna cesta?
-Na túto otázku by sme sa mohli rozprávať veľmi dlho a veľa. :) Myslím si, že neexistuje jednotný vzorec na stravovanie pre celé ľudstvo. Podľa mňa sa odvíja od toho, kde človek žije, aký má životný štýl, stres a v neposlednom rade pohyb. Pre nás Slovákov si myslím, že je dobré žiť v obdobiach úrody, čo najviac na živej surovej strave, alebo zľahka tepelne upravenej doplnenej o kváskové pečivo a zdravé obilniny. V časoch zimy, treba siahať po strukovinách, ktoré zasýtia a majú úžasné zloženie. Netreba zabúdať na fermentované potraviny. Aj vo varení platí "v jednoduchosti je krása" a netreba zbytočne kombinovať  spolu priveľa. 

Mnohí si povedia, že zdravšie sa stravovať je finančne náročné. Je to naozaj tak?
- Bohužiaľ sme sa dopracovali k tomu, že množstvo potravín najmä ovocie a zelenina sú pestované neprirodzene a značne podporované chemickými látkami. To, čo je dnes BIO sme mali kedysi takmer všetci bežne dostupné za príjemnú cenu. Dnes je to trochu náročnejšie. Stále sa však dá vyskladať jedálniček rozumne, cenovo aj prospešne pre telo. Ako som spomínala, siahať po potravinách čo najviac v ich prirodzenej základnej forme. Sušené strukoviny, pšeno, pohánka, zemiaky, topinambury, batáty, zelená zelenina ako prím, lokálne ovocie. Nezabúdať na ryby, mliečne výrobky dlhšieho kvasenia a zdravé oleje.

Zdroj fotografie: Mirka Luberdová facebook

Je z teba aj výživová poradkyňa. Aké rady ľudia najviac potrebujú?
- Čo ma trochu mrzí je, že ľudia sa začínajú zaujímať o stravu väčšinou až v momente, keď majú  vážny zdravotný problém. Mnohé ženy nakopne k zmene narodenie dieťatka, že chcú pre neho niečo lepšie,  ale paradoxne pre seba veľmi nie. Pri tom pre ženu by bolo ideálne minimálne rok pred otehotnením začať dbať viac na to, čo konzumuje.  Určite aj počas tehotenstva by sa tým mala zaoberať a napokon takto žiť počas celého života. 

Ako mama, si si zažila veľmi náročné obdobie, keď Riškovi diagnostikovali leukémiu. Čo mama prežíva vtedy vo svojom vnútri? Dá sa to vôbec popísať?
- Často vravíme my, rodičia, ktorých nás to postretlo, že sa pochopíme iba my navzájom, pretože ľudia si nevedia predstaviť, čo to všetko obnáša. Ani ja som predtým nemala potuchy. Šťastní to ľudia, ktorí to nezažijú. Myslím si, že nie je väčšie utrpenie pre rodiča, ako vidieť svoje dieťa v bolestiach, veľkom diskomforte a dlhodobo bojovať o život.
My sme dostali odmenu, že je Riško stále tu. Cítim vždy veľkú bolesť za každého, kto si týmto prejde, no nie so šťastným koncom. Dodnes nemôžem povedať, že mám pokojný spánok. 

Pred týždňom sme sa na blogu bavili o  projekte arteterpie na oddeleniach leukémie a hematológie. (TU)  Deti prostredníctvom farieb otvárajú svoje srdcia. Čo bolo z tvojho pohľadu pre Riška v tom období najťažšie?
- Keď ochorel prvýkrát mal 18 mesiacov a v istom ponímaní  to bolo šťastie, pretože bol maličký a myslel si, že takto ako sme žili my, žijú všetky detičky, pretože iné nepoznal. Keď sa mu to vrátilo mal 4 roky. Okúsil 3 mesiace škôlky, kde bol veľmi šťastný. Bolo ťažké si navyknúť žiť opäť bez kamarátov, bez možnosti ísť slobodne von, či si dať čo i len napustenú vaňu, pretože mal opäť zavedený permanentný vstup do tela na podávanie infúzii, liekov  a odbery. Obe liečby však zvládol úžasne. Je to veľký bojovník.



Riško je skvelý! A čo ty, ako si sa s jeho ochorením vyrovnávala? Vyhľadala si odbornú pomoc, alebo si to všetko zvládla sama?
- Párkrát som už skúšala rôzne terapie. Na chvíľu mi to pomohlo, ale vyrovnaná s tým nie som dodnes. Stále hľadám ako spracovať ten stres, ktorý som musela stále potláčať, aby ma videl šťastnú a necítil sa previnilo. Ľudia si všeobecne myslia, že som v pohode, aj terapeut mi vravel, že na mne vôbec nevidno trápenie. No nie je to dobré, pretože to všetko držím vo vnútri a neviem pustiť von. Je to ťažké, ale beriem to tak, že sa mám niekam výrazne posunúť. Už len zistiť, ako na to. 

Dlhú dobu ste boli zavretí v  nemocnici. Bol to pre teba, ako mamu, veľmi náročné obdobie. Človek má veľa času premýšľať. Bola Mirka pred Riškovým ochorením iná, ako je Mirka teraz?
- Vo veľmi veľkej miere áno. Stratila sa bezstarostnosť a ľahkosť žitia.  Neberiem ako samozrejmosť, že žijeme. Že máme toľko možností ráno vstať a prežiť deň slobodne, pretože vtedy ste proste nemohli otvoriť dvere, vziať to dieťa a ísť preč, aj keby ste sa na hlavu postavili. 

Doma máš aj malú princeznú Isabelku. Mať dieťa si sa rozhodla, aj napriek strachu po skúsenosti s Riškom. No išla si do toho. Si jednoducho Xena bojovníčka. Rozmýšľala si nad tým dlho?
- Bola som presvedčená, že si netrúfnem na druhého potomka. Priznám sa, že mňa úplne pohltila bolesť z možnosti straty dieťaťa a nechcela som sa takto báť o ďalšieho človeka. Keď sme však boli na transplantácii kostnej drene a vyzeralo to všeliak, dostala som obrovskú obavu z toho, že už nebudem mama. Že nastane deň, kedy vstanem a nebudem mať na starosti nikoho iného len seba. Že budem musieť začať žiť opäť tak, akoby to všetko nebolo. S Riškom sme sa dohodli, že keď sa nám podarí odísť z nemocnice, tak si privoláme súrodenca.  Aj on po tom veľmi túžil. A podarilo sa hneď. :) Vravím, že Isabelka nad nami asi dlhšie lietala a čakala na prvú šancu. A my sme jej ju dali. 

Mirka vyzeráš úplne božsky! Okrem zdravej stravy aj cvičíš? Staráš sa o seba ešte nejako špeciálne?
- Priznám sa, že mám veľmi málo času na cvičenie. No veľmi ho milujem. Občas, keď aj ten čas mám, tak nevládzem. :) Snažím sa naozaj deťom venovať na maximum. Budú to asi gény, bylinkové krémiky a zasa gény. (smiech)

Tie zázračné krémiky nám musíš poradiť (smiech). Máš náročnú prácu. Určite vám padne dobre, keď máš v práci voľno a ako rodinka si môžete užiť spoločne voľné chvíle. Ako ich najradšej trávite?
- Veľmi radi chodíme na ihriská, do prírody. Na rôzne výlety a samozrejme na dobré jedlo. :) Všetci sme gurmáni a radi chodíme skúšať rôzne špeciálne jedlá. Riško miluje japonskú a talianskú kuchyňu a zdá sa, že Beluška nebude zaostávať. 

Začína víkend. Čo by sme si mohli dobré navariť? Rady vyskúšame nejaký recept od teba. 
- Nech sa páči :-)

Karfiolové fašírky:

1 stredný karfiol
1-2 vajíčka
1/2 hrnčeka mletej pohánky
100g halloumi syra (alebo iný sýr vhodný na grilovanie)
morská soľ
majorán sušený - podľa chuti
čerstvá bazalka - podľa chuti
1 strúčik cesnaku
panko strúhanka (priípadne pomleté drvené kukuričné lupienky)

Karfiol predpripravíme na pare do polomäkka. Následne nasekáme na drobno. K nasekanému karfiolu pridáme bylinky, vajíčka,  nastrúhaný sýr, pretlačený cesnak a všetko spolu dôkladne zamiešame. Zmes ešte zahustíme pomletou pohánkou podľa potreby.  Z takto pripravenej zmesi tvarujeme v ruke fašírky, ktoré vyváľame v panko strúhanke a dávame na plech vystlaný papierom na pečenie. Dáme piecť do zlata v rúre vyhriatej na 220 stupňov. Trvá to zhruba 15-20 minút, podľa rúry. 

Viac receptov nájdete na Mirkinom webe :-)

Cítite to aj vy? To krásne dobro, ktoré sála z Mirky? Je to usmievavá, pokorná, láskavá, šikovná a krásna žena, ktorá sa snaží okolo seba šíriť pozitívnu energiu. Berie život taký, aký je a snaží sa s ním pasovať najlepšie ako to ide. Má náš obrovský obdiv a veľmi tebe aj celej rodine prajeme veľa zdravia a každodennej radosti.  

Mirku môžete sledovať tu:
Web: http://mirkaluberdova.sk/
IG: https://www.instagram.com/mirkaluberdova/
FB: https://www.facebook.com/Miroslava-Luberdov%C3%A1-599609300109734/