Dve matky na kávičke so psychologičkou: Trampoty a starosti so školou u prváčika
streda, novembra 07, 2018
Je november, niektorí z nás už dávno na prázdniny zabudli. Doba je rýchla a častokrát nás školský, či pracovný systém pohĺtil natoľko, že dni nám utekajú a zlievajú sa. V jedno ráno naše dieťa oslavuje prvý rôčik, párkrát sa vyspíme a jednorôčatko čaká prvý deň v škole. Pripravkári sa na školu veľmi tešia, veď sa budeme hrať ako v škôlke, niečo nové sa naučíme, nájdeme si nových kamarátov a pod. Ako pripraviť a vysvetliť dieťatku, že v škole sa hrajú, no nie toľko ako v škôlke. V škole sa hlavne sedí, dáva pozor a učí sa? Čo ak náš prváčik po niekoľkých týždňoch začne školu odmietať? Čo ak dieťa nie je dostatočne motivované a šťastné v školskej lavici?
Na internete nájdeme veľa článkov o tom, ako predškoláka motivovať na to, že sa stane školákom. Veľmi málo článkov sa venuje práve tomu, ako motivovať prváčika, keď začne odmietať školu. Preto sme si na pomoc privovali detskú prychologičku, ktorá nám tento problém pomože vysvetliť a poradiť nám, aby sme nielen rodičom ale hlavne prváčikom pomohli prekonať toto ťažké obdobie.
Oslovili sme veľmi nadanú, mladú, šikovnú a zanietenú psychologičku Silviu Érsekovú, ktorá je nielen mamička ale aj hrová terapeutka, autorka projektu Odeťoch, taktiež je autorkou a lektorkou workshopu pre otcov, kde vedie kurz o výchové detí. Nedávno rozbehla nový projekt Na káve so psychologičkou, je psychologická blogerka, pracuje v materskej škôlke.
Po vyštudovaní vysokej školy sa Silvia takmer sedem rokov venovala psychologickej diagnostike, viedla besedy pre žiakov a ich učiteľov. Silvia miluje psychológiu a hľadala tú správnu cestu, lepšiu, kreatívnejšiu a hlavne najbližšiu k deťom, aby nielen im ale aj rodinám vedela pomôcť. Absolvovala polročný kurz Bereavement training course - sprevádzanie detí a rodín smútením. Pracovala ako dobrovoľníčka Plamienok n. o. Momentálne Silvia pôsobí vo filiálnej terapii v inštitúte Terapia hrou. Jej cieľom a snom je naďalej sa rozvýjať aby čo najlepšie pomáhala našim najdrahším, najcennejším a hlavne najčistejším dušičkám - deťom.
Uvarte si teplý čajík, pohlaďte svoje poklady a spoločne sa poďme pozrieť, ako vieme pomôcť svojim prváčikom milovať školu.
Svet internet nám ponúka veľa návodov ako prváčika pripraviť na školu. Predškoláci sa samozrejme tešia, no ako postupovať v motivácií, ak naše dieťa po pár týždňoch začne odmietať školu?
- V pozadí toho, že prváčik odmieta školu môže byť niekoľko faktorov, ktoré je potrebné dostatočne overiť a prešetriť v spolupráci so samotným dieťaťom, pedadógom a niekedy aj psychológom.
- Je nutné porozprávať sa s dieťaťom. Vyjadriť porozumenie pre to, že nechce chodiť do školy a pýtať sa, čo mu tam vadí. Niekedy vie aj sám rodič odhadnúť čo môže spôsobovať problémy, a tak môže jasne naformulovať otázky a tvrdenia: "Vadí ti, že musíš tak skoro vstávať. Najradšej by si sa celý deň hral. Ťažko ti ide matematika. Nenašiel si si kamarátov a pod." Niekedy stačí byť trpezlivým, vypočuť a podporiť dieťa, ale neumožniť mu utekať zo školy tým, že ho necháte na pár dni doma. Skomplikuje to situáciu.
- Odporúčam porozprávať sa aj s pani učiteľkou vášho dieťaťa a opýtať sa na jej názor, ako ho vníma, ako mu ide učenie podľa nej, ako zapadlo do kolektívu, či sa jej nejaví osamelé, smutné a pod..., či sa mu nevysmievajú.
- V pozadí straty motivácie býva aj to, že váš syn alebo vaša dcéra boli zaškolené napriek tomu, že na to ešte neboli dostatočne zrelé. Môžu mať nerovnomerne rozvinuté schopnosti, ktoré komplikujú proces učenia (napríklad nadpriemerné výkony v matematike, ale zaostávanie v jazykoch, je nemotorný alebo nevie odhadovať sociálne interakcie s inými deťmi), môže byť v pozadí nadpriemerný intelekt (dieťa nestíha a nerozumie). Komplikácie môže spôsobovať aj to, keď jazyk výučby sa líši od materinského jazyka.
- V neposlednom rade je dôležité pozrieť sa na prístup a postoj vás rodičov samotných všeobecne k vzdelávaniu, ku škole, ku školskej práci svojich detí. Skúste odpovedať na otázky: Aké mám očakávania voči dcére a synovi? Spĺňajú ich? Som zameraný na podávanie výkonov? Porovnávam deti? Majú veľa krúžkov? Chcem, aby naplnili moje ambície? Ako sa vyjadrujem doma o škole, učiteľoch a vzdelaní? Sú pre mňa dôležité alebo zhadzujem to? Majú moje deti dostatok voľného času pre hru a oddych?
- Môžete sledovať aj hru dieťaťa. Môžu totiž prehrať práve tie situácie, ktoré ich trápia.
V škôlke sa deti hrajú a učia sa prostredníctvom hry. V škole musia sedieť a dávať pozor. Veľa prváčikov má problém s koncentráciou, alebo sú neposední. Vedia mamky dopomôcť nejakým spôsobom k príprave koncentrácii?
- Samozrejme, aj mamy a otcovia môžu pracovať so svojimi deťmi počas domácej prípravy alebo využívať na to hru.
V škole však práve učiteľ má vedieť zaujať a získať si ich pre učenie. Prváčikom sa mozog ešte neustále rozvíja, niekedy robia veľmi rýchle pokroky napríklad aj v sústredení, pozornosti. Vyučovacia hodina by však mala byť zaujímavá a pestrá. Učiteľ by mal zapojiť viac zmyslov detí, využívať hru, kreativitu a fantáziu svojich žiakov a žiačok, vytvoriť príležitosti pre dostatok pohybu a odhadnúť, ako striedať oddych s prácou. V prvom ročníku, keď sa dieťa len adaptuje na nové prostredie, nový režim a nové povinnosti, nemôžeme očakávať, že hneď budú vedieť robiť všetko. Doma rozvoj mozgu môžete podporiť tiež pohybovými aktivitami, spevom, hudbou, tancom, hrou. Môžete využívať všetky hry a činnosti, kde sa dieťa má sústrediť, chvíľu vydržať, sedieť. Veďte ho k tomu, aby pracoval trošku dlhšie, ako vám oznámi, že ho to nebaví (to trošku dlhšie môže byť minútka), aby prácu dokončil, neverbálne ho vráťte k hre alebo úlohe tým, že mu na to ukážete, priložíte jeho ruku a pod.
Príchodom školy sa celý režim dieťaťa zmení. Po návrate zo školy si deti musia písať domáce úlohy a pripravovať sa na ďalší školský deň. Je to pre ne náročné a častokrát to odmietajú, pretože rady by mali svoju chvíľku na hranie, resp. rady by si ponechali svoj režim, na ktorý boli zvyknutí. Ako by mali rodičia zadeliť čas na učenie sa a na hru?
- V detstve je hra z vývinového hľadiska kľúčová - nielen rozvíja schopnosti dieťaťa, ale dieťa si pri nej oddýchne, odreaguje, spracováva stres a nepríjemné emócie, vyrovnáva sa s neúspechom, spoznáva svet, a vytvára ho podľa svojich predstáv. 6 aj 7 ročné deti, teda prváčikovia hru jednoznačne potrebujú.
V prvom ročníku by aj príprava na ďalší deň nemala trvať dlho. Školáčik má získať nové návyky ako zbaliť tašku na ďalší deň podľa rozvrhu, postarať sa o svoje pomôcky, naučiť sa zapisovať a skontrolovať domáce úlohy, sadnúť si k nim a pracovať. Na prvom stupni potrebuje vedenie svojej mamy alebo otca - vedenie a nie to robiť za neho. Naučte ho, čo ako sa robí a povzbudzujte ho, že to dokáže. Tešte sa s ním, a všímajte si všetky podrobnosti, ktoré urobil sám: nastrúhal si si ceruzky, pripravil si všetky knižky na slovenčinu, začal si úlohy sám a pod.
Je dôležité viesť deti k zdravej životospráve: aby jedli pri stole a sústredili sa na jedlo (na prítomný okamih), aby mali čas na aktívny a pasívny oddych a na svoje záľuby. Dohodnite si dopredu ten čas, kedy si sadnete k domácej príprave. Rozprávajte sa o režime, čo kedy za čím bude nasledovať - všetci ľudia potrebujeme poriadok vo svojich životoch. Pripravte ho na zmenu činnosti. Buďte trpezlivý.
Je nevyhnutné, aby deti pravidelne a včas chodili do postele, aby ráno vstávali oddýchnuté. Podporí to ich schopnosti: pamäť, pozornosť, sústredenosť, myslenie, ale aj správanie.
Čo ak dieťa začne po čase úplne odmietať školu?
- V tom prípade neodkladne vyhľadajte pomoc psychológa.
So základnou školou sa často spája slovo šikana. Môžeme sa s ňou stretnúť už v prvom ročníku? Ako ju rodič odhalí alebo ako sa jej dá predísť?
- Šikanovanie je príomné v každom kolektíve. Obeťou šikany sa môže stať ktorékoľvek dieťa, ktoré sa líši od väčšiny detí v skupine: nosí okuliare, je malé, má ryšavé vlasy, má inú farbu pleti, má iný materinský jazyk, nosí iné oblečenie, vlastní alebo nevlastní predmety čo väčšina (napr. mobily), učí sa lepšie alebo horšie ako väčšina detí, má zvláštne meno a pod.., dôvod sa nájde ľahko.
Šikanovaniu sa dá predísť tým, že od útleho veku vedieme deti k akceptácii inakosti. Deti sú zvedavé a opýtajú sa na rovinu, napríklad, že prečo má Alan tmavšiu pleť. Tu naozaj treba porozmýšlať nad tým, ako vy ako rodič vnímate inakosť, či máte, resp. kde máte presudky a podobne. Jednoznačne treba stopnúť akékoľvek vysmievanie sa a nepriateľské správanie. Vytváranie prijímajúcej a akceptujúcej atmosféry v triede je základom proti vzniknutiu šikanovaniu.
Odhalí sa tak, že dieťa sa buď uzatvorí do seba, javí sa smutné až depresívne, nechce chodiť do školy, je plačlivé, má rôzne psychosomatické ťažkosti, alebo je agresívne, drzé, príliš živé a pod. Každá výrazná zmena v správaní dieťaťa avizuje to, že niečo nie je v úplnom poriadku.
Veľkú úlohu u prváčikov zohráva priamo pani učiteľka, môžeme povedať, že priamo ovplyvňuje deti k láske k učeniu. Ak sa rodič stáva bezradný v motivácií, mal by poprosiť triednu učiteľku o spoluprácu?
- Triedna učiteľka od prvého dňa by mala vytvárať pozitívny a láskyplný vzťah k prváčikom. Malé deti hlavne v neznámom prostredí bez rodiča potrebujú osobu, na ktorú sa môžu kedykoľvek obrátiť: so svojimi radosťami aj starosťami a budú vypočuté a pohladené. Je to namieste aj v škole.
Učenie má prinášať radosť z objavovania, má podporovať zvedavosť, zvyšovať dôveru vo svoje schopnosti. Ľudia by sa mali učiť preto, že ich to zaujíma a baví. Počas učenia deti objavia svoje silné stránky a objavovanie im prináša uspokojenie a radosť.
Žiaľ, všeti dobre vieme, že náš školský systém je zameraný na výkon, na nepraktické a často zbytočné informácie, a zabíja v deťoch motiváciu, zvedavosť, spontánnosť a hrdosť byť iným. Práve aj z tohto dôvodu je osobnosť a prístup pedadóga kľúčová. Vrelým vzťahom k deťom ich vie naučiť viac, a pripraviť ich na život v reálnom svete.
Dúfame, že sme mnohým rodičom týmto článkom pomohli. My ďakujeme Silvii a tešíme sa na ďalšiu spoločnú spoluprácu.
Všetko o Silvii Érsekovej a jej projektre O deťoch sa dozviete priamo TU
Facebook O deťoch nájdete TU
Foto zdroj: Silvia Érseková, facebook Odeťoch
0 komentárov