Povianočné blues/ Z denníka reumamy

sobota, januára 06, 2018

Skončili naše krásne 3 týždňové prázdniny. Boli to perfektné dni plné zážitkov, smiechu, lásky a radosti. Je úžasné, ak sa človek vypne zo sociálneho sveta a užíva si prítomnosť.

Bolo okolo nás vždy veľa ľudí a zrazu je ticho. Teda, chlapci sa s prestávkami škriepia a hrajú, ale to ja už ani nevnímam. Bolo to obdobie, na ktoré sme sa všetci veľmi tešili. Aby to Jonáško a Jerguško brali ľahšie a mali motiváciu, od októbra sme si urobili vlastný škrtací kalendár a tak mali presný prehľad o tom, kedy sa naše vianočné dobrodružstvo začne. Len tak mimochodom, tiež som si takéto kalendáre robievala ako dieťa a vlastne spolu s deťmi máme cieľ a je to veľká pomoc, ako im vysvetliť plynutie času a dní.

Čo všetko sme zažili?

Tie najkrajšie Vianoce. Naozaj boli tohtoročné vianočné sviatky jedny z najkrajších. Bolo to magické a kúzelné. Kedže aj Mimi aj ja sme košičanky, tak sme toto obdobie trávili v našom rodnom meste a jednu noc sme mali matkovské stretko u nás doma a viete čo? Obe si teraz vravíme, že to bolo priam až nadpozemské a čerpáme z toho energiu. Asi to kúzlo Vianoc naozaj funguje. Obe sme boli kľudné a deti tiež. Jednoducho to malo šťavu a vibroval okolo nás vnútorný pokoj. Síce sa stretávame už pár rokov, ale tento krát to bolo niečo viac.

Celé to obdobie bolo proste skvelé. Vždy som vedela, že rodina je to najdôležitejšie v živote. Pre mňa nič nové. No zakaždým si to uvedomujem ešte viac. Milujem chvíle keď všetci pozeráme v telke filmy a staršie televízne relácie, pijeme vaječný likér, chlapci hrajú s dedom Monopoly a on vždy prehráva (smiech), ako jeme grilážky, pijeme kávu, občas chytáme ponorkovú chorobu a smejeme sa z babkiných historiek. Po dlhšej dobe som sa bola korčuľovať a vrátila som sa v čase, keď sme sa s mamkou ruka v ruke preháňali po ľade. To čarovné " Zmena smeru jazdy" zbožňujem! Chlapci si užili bratranca, sesternicu. Boli sme na chalupe vo Fulianke, nadýchnuť sa vzduchu a sily na ďalší rok, pozdraviť kone, lebo tam je to ako v rozprávke. Keď vystúpite z auta, zabudnete na všetko. Ako každý rok, tak aj tento, sme na Silvestra všetci čakali na to, kedy konečne bude polnoc a môžeme ísť spať (smiech). Po dlhej dobe sme to my dospelí do 12tej vydržali. Tento deň veľmi neprežívame. Mňa skôr chytá nostalgia a taký vnútorný smútok a nepokoj. Celkovo nemám rada mesiac január. Je to pre mňa obdobie vzduchoprázdna.

Užívali sme si aj to, že sme spávali do 8mej a nemuseli nič, len to čo chceme. Boli sme aj na výstave lega a stihli sme aj vianočné trhy.

Lúčenie bolo veľmi náročné. Chlapci (a aj ja) sme si poplakali a šli ďalej na našu ďalšiu chalupu, v lese s kopou snehu. Lyžovali sme sa, sánkovali, jedli a nič nerobili, spolu s ďalšou časťou rodiny. Povianočné blues mávam každý rok. Tentokrát to bolo náročnejšie, keďže sme sa vracali naspäť do Bratislavy. Pokiaľ má človek v živote ľudí a miesta za ktorými mu je smutno, vie že žije. Najviac ma dostalo, keď mi plačúci Joník povedal: " Mami ale v Bratislave nemáme rodinu". Vtedy som nevedela či plakať s ním, alebo sa usmievať z toho, aký je to citlivý a vnímavý chlapec. Najradšej by som sa teraz niekam zababušila do perín a zobudila sa až na jar. Aj keď vlastne, to tak aj skoro vonku vyzerá, no kalendár nepustí. Verím, že január prefrčí a aj keď so sebazaprením, zmákneme to.

Moje tipy na filmy, ktoré som videla počas zimných prázdnin:

- Hora medzi nami (Krásny príbeh s ešte krajším happyendom. O láske o bojovnosti s Kate Winslet)

- Paríž počká (Toto bolo veľmi príjemne a miestami som mala pocit, že pozerám dokument o Francúzsku a jedle. Ak milujete túto krajinu musíte to vidieť...aj lásku zažijete a obdiv. O tom, že ženy potrebujú byť obdivované celý život a že si to zaslúži každá z nás)

- Všetko alebo nič (Odkedy som tento film videla, vzhliadla som ho už veľa krát. Mnohí ľudia naňho nadávajú, no ja ho milujem od prvej chvíle a viem ho pozerať veľa krát. Kvôli Táni Pauhofovej, kvôli poľským hercom, lebo zbožňujem poľský seriál "Lekári", kvôli Ľubošovi Kostelnému a hudbe a preto, lebo je to neskutočná romantická oddychovka)

- Druhá šanca (Prekrásno smutné, o tom, že zmieriť sa so životom je veľmi náročné a že najhoršie je prežiť smrť svojho dieťaťa)

- Madisonské mosty (Tento film miluje mamka a vie ho pozerať aj každý rok)

- SMS pre teba (Milá romantická komédia o láske)

Ako ste na tom vy po sviatkoch? Aký je váš najobľúbenejší romantický film na zimné večery? Prosím inšpirujte ma, inak obdobie do jarných dní neprežijem.