Na dráte so Silviou Krpelanovou
pondelok, februára 06, 2017
Silva Krpelanová je rozhľadená, fascinujúca, silná, inteligentná žena, ktorá zvláda naraz materstvo aj kariéru. Vyštudovala žurnalistiku a momentálne ju môžete vidieť na RTVS v relácií Slovensko v obrazoch . S manželom Romanom majú syna Miška a dcéru Matildu.
A aká je Silvia? Urobte si kávu, vyložte si nohy na stôl a pokecajte si spolu s nami.
Silvia, my dve "žurnalisticky" nepodkuté sme sa rozhodli s tebou urobiť rozhovor. Priznávame sa, že máme trému. Ber na nás ohľad (smiech). Chcela si byť novinárkou od malička?
-No určite! (smiech) Vždy ma bavilo sledovať televízne noviny. Ešte keď sme mali starý čiernobiely televízor a vybrať ste si mohli tak z dvoch kanálov. U nás doma sa vždy veľa a o všetkom diskutovalo. Neexistovalo žiadne tabu a tam niekde sa možno rodil vo mne záujem o poznanie, hľadanie odpovedí, ale novinárčina bola v mojich predstavách na míle vzdialená. Rýchlo som ale zistila, čo by ma v živote bavilo a ešte rýchlejšie to, čo by ma nebavilo. Takže napokon zvíťazila žurnalistika.
Popri Vysokej škole ( FiF UK Bratislava) si začala pracovať v agentúre SITA a po troch rokoch si odišla do denníka SME, ktorý sa ti stal osudným:-) Stretla si tam svojho Romana. Bola to láska na prvý pohľad?
- Vôbec (smiech). S Romanom sme sa dlho stretávali na poradách a míňali na chodbách. Ale jedného dňa, keď sme boli obaja nezadaní, sme spolu išli na dve deci a odvtedy sme spolu.
Neskôr si pracovala v TV Markíza a otehotnela si. Bolo tehotenstvo pre teba ako sa hovorí, "najkrajším" obdobím v živote ženy?
-Robiť spravodajstvo v Televízii Markíza bolo veľkou výzvou a obrovskou skúsenosťou. No popravde, stretávať sa denne s politikmi a vidieť ako málo im záleží na tom, na čom by im malo záležať najviac, bolo dosť ubíjajúce. Po 8 rokoch v médiách bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, že som otehotnela. Ale najkrajšie obdobie to rozhodne nebolo. Prvé tri mesiace som mala rizikové, takže som jedno hrozne teplé leto celé preležala a potom sa vrátila do práce. Tri mesiace pred pôrodom nečakane zomrel môj ocko, potom starký. Ale musím povedať, že bez Miška by to celé bolo oveľa náročnejšie. Myslím si, že ma zachránil pred tým, aby som sa zrútila. Ukázalo sa, že fráza... "čo ťa nezabije to ťa posilní" v praxi funguje.
-Robiť spravodajstvo v Televízii Markíza bolo veľkou výzvou a obrovskou skúsenosťou. No popravde, stretávať sa denne s politikmi a vidieť ako málo im záleží na tom, na čom by im malo záležať najviac, bolo dosť ubíjajúce. Po 8 rokoch v médiách bolo to najlepšie, čo sa mi mohlo stať, že som otehotnela. Ale najkrajšie obdobie to rozhodne nebolo. Prvé tri mesiace som mala rizikové, takže som jedno hrozne teplé leto celé preležala a potom sa vrátila do práce. Tri mesiace pred pôrodom nečakane zomrel môj ocko, potom starký. Ale musím povedať, že bez Miška by to celé bolo oveľa náročnejšie. Myslím si, že ma zachránil pred tým, aby som sa zrútila. Ukázalo sa, že fráza... "čo ťa nezabije to ťa posilní" v praxi funguje.
Miško bol jedno ukážkové bábätko. Nedáš nám prosím návod na výrobu takéhoto dieťaťa ? (smiech).
-Hej, Mišiak bol bábätko, akých by každá mama vedela mať aj päť. Veľa spal, všetko jedol, bol a to mu ostalo - dosť opatrný a rozvážny. Takže sa s ním dá - a dnes má 4 roky, veľmi rozumne a rýchlo na všetkom dohodnúť. Návod nemám, musela by som vám požičať manžela, ale to zasa nechcem. (smiech)
Ty si super žena! Popri Miškovi a domácnosti si stíhala aj trošku pracovať. Prispievala si do prílohy SME- Sme ženy (my túto prílohu milujeme! ). Bol to určite super spôsob odreagovania sa od toho "bábätkovského" kolotoča. Myslíš, že by každá mama na materskej mala mať aj niečo svoje, pre seba?
-Určite áno. Každá mama si zaslúži mať chvíľku len pre seba. A je jedno, či niečo tvorí doma, športuje, číta knihy alebo chodí na jazykový kurz. Dôležité je, že sa rozvíja, niečo nové sa učí, nielen preto, aby nestratila vieru vo vlastné schopnosti. Všetky takéto aktivity sú počas materskej skvelým relaxom, ktorý je nutný na to, aby sa mama vládala starať o rodinu. Hovorí sa, že ak chcete mať šťastné deti, urobte šťastnou ich mamu. A ono to fakt funguje.
Ja teraz chodím behať a plávať a s kamoškou a deťmi chodíme raz týždenne na angličtinu. S ostatnými mamami tam diskutujeme na najrôznejšie celospoločenské témy, zatiaľ čo decká sa hrajú s montessori hračkami. A vždy mám pocit, že ten čas strááášne rýchlo ubehol.
-Hej, Mišiak bol bábätko, akých by každá mama vedela mať aj päť. Veľa spal, všetko jedol, bol a to mu ostalo - dosť opatrný a rozvážny. Takže sa s ním dá - a dnes má 4 roky, veľmi rozumne a rýchlo na všetkom dohodnúť. Návod nemám, musela by som vám požičať manžela, ale to zasa nechcem. (smiech)
Ty si super žena! Popri Miškovi a domácnosti si stíhala aj trošku pracovať. Prispievala si do prílohy SME- Sme ženy (my túto prílohu milujeme! ). Bol to určite super spôsob odreagovania sa od toho "bábätkovského" kolotoča. Myslíš, že by každá mama na materskej mala mať aj niečo svoje, pre seba?
-Určite áno. Každá mama si zaslúži mať chvíľku len pre seba. A je jedno, či niečo tvorí doma, športuje, číta knihy alebo chodí na jazykový kurz. Dôležité je, že sa rozvíja, niečo nové sa učí, nielen preto, aby nestratila vieru vo vlastné schopnosti. Všetky takéto aktivity sú počas materskej skvelým relaxom, ktorý je nutný na to, aby sa mama vládala starať o rodinu. Hovorí sa, že ak chcete mať šťastné deti, urobte šťastnou ich mamu. A ono to fakt funguje.
Ja teraz chodím behať a plávať a s kamoškou a deťmi chodíme raz týždenne na angličtinu. S ostatnými mamami tam diskutujeme na najrôznejšie celospoločenské témy, zatiaľ čo decká sa hrajú s montessori hračkami. A vždy mám pocit, že ten čas strááášne rýchlo ubehol.
V prílohe Sme ženy si robila rozhovory so zaujímavými ženami. Boli skvostné! Pamätáme si napr. na Vandu Wolfovú ( manželku R. Müllera), alebo Irmu Chmelovú ( dnes už pani Kiskovú). Fakt sme to čítali! Čo je pri spovedaní druhých najťažšie? Utkvel ti v pamäti nejaký rozhovor, na ktorý spomínaš doteraz?
-Keď som ich robila, mala som už dlhoročné novinárske skúsenosti. A robiť tento typ interview je skôr zábavné. Oveľa väčšie napätie cítite, keď sedíte tvárou v tvár premiérovi, či inému politikovi a konfrontujete ho s faktami, na ktoré nechce odpovedať. Vo mne skôr rezonujú tieto stretnutia s politikmi. Miestami cítim ako sa mi pri spomienkach na toto vyplavuje adrenalín ešte aj dnes. (smiech)
Stalo sa ti niekedy, že počas rozhovoru si sa dostala do úzkych, alebo si nevedela pohotovo reagovať? (tzv. speachless?). Zažila si nejakú úsmevnú situáciu?
-Speachless zostávam každý deň a to mi stačí iba prečítať si noviny. Ale slová mi došli, aj keď mi pred pár rokmi pri odchode z tlačovky požehnal Dalajláma. Alebo keď ma kolega zo Sme zobral na rozhovor s Václavom Havlom. To sú skutočné autority pred ktorými som mala vždy rešpekt a pri ktorých človek ostáva "speachless". Od politikov nečakáte, že budú milí, alebo k vám budú pristupovať “ako v rukavičkách” a ak s tým rátate, nemôžu vás zaskočiť. Nie sú to vaši priatelia aj keď sa usmievajú. Môžu vás len milo prekvapiť ak sú slušní. Dnes sa už s politikmi nestretávam, iba občas s prezidentom a nie pracovne. A je to vždy príjemné stretnutie.
V roku 2014 si sa stala mamou druhýkrát. Do vašej rodiny pribudla Matilda, ktorú si porodila až keď Roman dohral futbal. (smiech) No s jej príchodom na svet to nebolo až tak jednoduché. Príčinou bol skrížený RH faktor. Bojovali ste ako levice. Čo ti v týchto ťažkých chvíľach pomáhalo?
-To je pravda. Roman si ešte kopal do lopty a ja už som mala kontrakcie. Ale hneď ako si našiel asi milión neprijatých hovorov, bolo mu jasné, čo sa deje a letel domov ako ohnivý šíp. Pôrod číslo dva bol v matematickom žargóne „na jednotku“. Potom prišiel šok, Mati musela podstúpiť terapiu, ktorá sa dáva deťom s vysokou hladinou bilirubínu. Vidieť dňové bábätko pod špeciálnou lampou s prelepenými očkami a vyviazanými rukami o posteľ aby si nevytrhalo infúzie z hlavy, nie je zrovna pohľad, ktorý teší. Personál mi vysvetlil, že ak je hodnota bilirubínu vysoká, môže poškodiť mozog. Preto ho treba dostať z tela von a teda by mali takéto deti veľa jesť. Lenže naša Mati bola silne anemická a dojčiť technický stále spiace dieťa, je dosť náročné. Po umelom mlieku som nikdy nesiahla, aj keď to stálo veľa síl. Takže odstrekovacia mašinka fungovala u nás non-stop, deň noc až sa konečne Mati naštartovala. A odvtedy je ako malá motorová myš. Nezastaviteľná. Temperamentná. Všetko chce skúsiť, ochutnať, držať, vidieť, všetko chce zopakovať. Môj muž zo žartu hovorí, že keď bude mať 15, príde domov potetovaná lebo je po mne....
-To je pravda. Roman si ešte kopal do lopty a ja už som mala kontrakcie. Ale hneď ako si našiel asi milión neprijatých hovorov, bolo mu jasné, čo sa deje a letel domov ako ohnivý šíp. Pôrod číslo dva bol v matematickom žargóne „na jednotku“. Potom prišiel šok, Mati musela podstúpiť terapiu, ktorá sa dáva deťom s vysokou hladinou bilirubínu. Vidieť dňové bábätko pod špeciálnou lampou s prelepenými očkami a vyviazanými rukami o posteľ aby si nevytrhalo infúzie z hlavy, nie je zrovna pohľad, ktorý teší. Personál mi vysvetlil, že ak je hodnota bilirubínu vysoká, môže poškodiť mozog. Preto ho treba dostať z tela von a teda by mali takéto deti veľa jesť. Lenže naša Mati bola silne anemická a dojčiť technický stále spiace dieťa, je dosť náročné. Po umelom mlieku som nikdy nesiahla, aj keď to stálo veľa síl. Takže odstrekovacia mašinka fungovala u nás non-stop, deň noc až sa konečne Mati naštartovala. A odvtedy je ako malá motorová myš. Nezastaviteľná. Temperamentná. Všetko chce skúsiť, ochutnať, držať, vidieť, všetko chce zopakovať. Môj muž zo žartu hovorí, že keď bude mať 15, príde domov potetovaná lebo je po mne....
A
čo mi pomohlo?... Vedomie, že akokoľvek bude, s mojim mužom to
prekonáme. Viera, aj keď nie som praktizujúci katolík. A stále som si
opakovala, že Matilda je bojovníčka. Má to v mene: Matilda naozaj
znamená bojovníčka. A tak to je. Dokazuje nám to každý deň.
Nás dve veľakrát fascinuje skutočnosť, že máme dve deti a každé je totálne iné. Žijú v jednej rodine, snažíme sa ich vychovávať rovnako a pritom sú ako deň a noc. Aj u vás je to tak?
-U nás je to presne rovnako. Miško sa zababuší do deky, aj keď je vonku teplo, Matilde je teplo stále, aj keď vonku mrzne. Miškovi stačia dve hračky a prehrá sa poldňa. Mati baví všetko päť minút. On je introvert, ona extrovert. Rada sa predvádza a pre potlesk urobí čokoľvek. Miško má rešpekt z nových vecí, Mati sa do všetkého púšťa. Stmrhlav na sánkach, boboch, tobogáne. Miško ráno rád vyspáva, Mati spoľahlivo každého vytiahne z postele.
Počas druhej materskej sa ti ozvala tvoja kamarátka, ktorá prišla s nápadom vytvoriť portál pre rodiny s deťmi v Bratislave a okolí. Chýbali vám informácie o tom, kde sa s deťmi v Bratislave dá stráviť čas. A tak vznikol Kidstown .Mestečko, kde ste reálne a autenticky prinášali poznatky o tom, kde to funguje a kde nie. A tak teda...Silvi je spoločnosť pozitívne nastavená na babyfriendly mód?
-Áno, Kidstown je nápad mojej kamarátky Maji Filovej, s ktorou sme ho potom zrealizovali. Už pár dní má nového majiteľa ale tešíme sa, že tam vždy nájdeme všetko, čo potrebujeme, lebo bude isto napredovať. Kidstown nás priviedol na mnohé babyfriendly miesta, ktoré by sme inak my - a ani naši čitatelia, nikdy nespoznali.
Spoločnosť je dnes viac otvorená rodinám s deťmi. Myslia na nás v reštauráciach, v kaviarňach, v Bratislave je veľa indoorových ihrísk, a čo je super, pribudlo aj veľa pekných a fuknčných vonkajších ihrísk a pod. Rodiny s deťmi v každom veku si môžu vyberať ako a kde stráviť voľný čas. Divadlá, kiná, materské centrá, športoviská... je tu toho veľa v rôznej kvalite a tu vidím veľké rezervy. Sledovali sme napr. možnosť parkovania, ceny, bezbariérovosť priestoru, vybavenie toaliet, jedálniček pre deti s rôznymi obmedzeniami. Bratislava naozaj napreduje, ale je na čom pracovať.
-Áno, Kidstown je nápad mojej kamarátky Maji Filovej, s ktorou sme ho potom zrealizovali. Už pár dní má nového majiteľa ale tešíme sa, že tam vždy nájdeme všetko, čo potrebujeme, lebo bude isto napredovať. Kidstown nás priviedol na mnohé babyfriendly miesta, ktoré by sme inak my - a ani naši čitatelia, nikdy nespoznali.
Spoločnosť je dnes viac otvorená rodinám s deťmi. Myslia na nás v reštauráciach, v kaviarňach, v Bratislave je veľa indoorových ihrísk, a čo je super, pribudlo aj veľa pekných a fuknčných vonkajších ihrísk a pod. Rodiny s deťmi v každom veku si môžu vyberať ako a kde stráviť voľný čas. Divadlá, kiná, materské centrá, športoviská... je tu toho veľa v rôznej kvalite a tu vidím veľké rezervy. Sledovali sme napr. možnosť parkovania, ceny, bezbariérovosť priestoru, vybavenie toaliet, jedálniček pre deti s rôznymi obmedzeniami. Bratislava naozaj napreduje, ale je na čom pracovať.
Keď mala Mati rok dostala si ponuku z RTVS robiť dramaturgiu relácie "Slovensko v obrazoch", ktorú aj moderuješ. Každú nedeľu sa nám z telky milo prihováraš. Vidieť, že ťa to baví. Splnil sa ti sen?
-Splnil. Čiastočne. Ale uvedomujúc si moje rezervy viem, že to môže byť ešte lepšie. Je to skvelá práca a mám okolo seba veľkých profesionálov. Či sú to redaktorky, kameramani, strihači, produkcia, režisér a jeho tím, robí sa mi s nimi super. Je to práca, ktorá teší nielen nás, ale cieľom je aby sme každú nedeľu pred obedom dobre naladili aj divákov RTVS. Naše reportáže sú zo všetkých regiónov, ukazujeme zaujímavé miesta, pamiatky, kultúrne dedičstvo a samozrejme sú o šikovných a mimoriadnych ľuďoch. Umelcoch, remeselníkoch, kreatívcoch s dobrými nápadmi a podobne. Dozviete sa vždy niečo nové z našej histórie aj súčastnosti, a aj ten najväčší skeptik si uvedomí, že stále je toho veľa, na čo môžeme byť hrdí.
Ako si to vtedy všetko zvládala? Dve malé deti, práca. Nie vždy ide všetko tak ako má. Hlavne pri deťoch (smiech). Máš pri manažovaní tohto celého kolosu (smiech) nejaké striktné pravidlá, alebo to ide prirodzene?
-Striktné pravidlo číslo jeden je ráno vstať načas, potom sa to všetko dá stihnúť. Keďže som vždy žila v rýchlom tempe, nepríde mi, že je toho zasa až tak veľa. Ale som pedant a mám rada dochvíľnosť, čiže sa vždy držím týchto pravidiel. Beriem si toho niekedy na seba veľa a potom sa stáva, že od únavy zaspím s deťmi v posteli. Ráno sa zobudím v rifliach, v dreze kopa špinavého riadu, muž nemá vyžehlenú košeľu, ale no a čo. Všetko sú to len hlúposti. Okrem toho fungujeme každý deň inak. Keďže aj Roman má prácu pri ktorej má každý deň iný časový rytmus a dosť veľa cestuje, ráno si hodíme 5 minútovú poradu a ide sa. Pomáhame si, doma a aj v rámci rodiny, takže niekedy zvládam všetko v pohode a úsmevom, inokedy sa so mnou nedá existovať.
Momentálne máš už škôlkárov. Kidstown ste s kamoškou predali, takže to toho menej. No Tvoj manžel Roman má zaujímavú, no náročnú prácu. Je poradcom a hovorcom prezidenta. Je ťažké pestovať si dvoj kariérové manželstvo?
-Popravde, my to tak veľmi neberieme, že si "pestujeme" kariéru. Nikdy pre nás nebola najdôležitejšia. Nie sme závislí od funkcií ani netúžime po spoločenskom uznaní. To, čo robíme, chceme robiť najlepšie ako vieme, potom prísť domov, dať si pohár vína a hrať sa s deťmi. Byť zdraví.
Miško a Matilda vnímajú to čo robíte? Ako reagujú na teba keď ťa zbadajú v telke?
-Častejšie vidia Romana v správach. Niekedy ho vidia iba tam, lebo kým príde domov, spia. (smiech) Mňa často nevídavajú, lebo v čase mojej relácie (v nedeľu o 11.00 hod.) chodíme na nedeľné divadielka alebo do prírody, na ihriská. Ale, ak ma vidia, najmä Miško komentuje moje outfity. Vie byť veľmi pozorný a keď ma pochváli, vždy ma to dojme.
Miluješ hory a les. Je to tvoj balzam na dušu... psychohygiena. Rada zájdeš aj niekam do obchoďáku a kúpiš si niečo na seba? Ozaj, ako sa rada obliekaš? V telke ťa vidíme vždy v krásnom kostýme, ihličkách.
-Obchody ma strašne nebavia. Oblečenie si väčšinou kupujem spontánne ale asi nikdy, keď som cielene išla niečo kupovať, sa mi nestalo, že by som to aj našla. (smiech).Obliekam sa "podľa potreby". Na ihrisko s deťmi športovo, väčšinou by ste na stretli len v rifliach, tričku a mikine. Ale áno, do práce , mimo kameru si dám aj sako. Čo mám naozaj rada (a mám zákaz, ktorý porušujem, dokupovať) sú šatky. To, čo najviac strácam a demolujem sú okuliare.
-Popravde, my to tak veľmi neberieme, že si "pestujeme" kariéru. Nikdy pre nás nebola najdôležitejšia. Nie sme závislí od funkcií ani netúžime po spoločenskom uznaní. To, čo robíme, chceme robiť najlepšie ako vieme, potom prísť domov, dať si pohár vína a hrať sa s deťmi. Byť zdraví.
Miško a Matilda vnímajú to čo robíte? Ako reagujú na teba keď ťa zbadajú v telke?
-Častejšie vidia Romana v správach. Niekedy ho vidia iba tam, lebo kým príde domov, spia. (smiech) Mňa často nevídavajú, lebo v čase mojej relácie (v nedeľu o 11.00 hod.) chodíme na nedeľné divadielka alebo do prírody, na ihriská. Ale, ak ma vidia, najmä Miško komentuje moje outfity. Vie byť veľmi pozorný a keď ma pochváli, vždy ma to dojme.
Miluješ hory a les. Je to tvoj balzam na dušu... psychohygiena. Rada zájdeš aj niekam do obchoďáku a kúpiš si niečo na seba? Ozaj, ako sa rada obliekaš? V telke ťa vidíme vždy v krásnom kostýme, ihličkách.
-Obchody ma strašne nebavia. Oblečenie si väčšinou kupujem spontánne ale asi nikdy, keď som cielene išla niečo kupovať, sa mi nestalo, že by som to aj našla. (smiech).Obliekam sa "podľa potreby". Na ihrisko s deťmi športovo, väčšinou by ste na stretli len v rifliach, tričku a mikine. Ale áno, do práce , mimo kameru si dám aj sako. Čo mám naozaj rada (a mám zákaz, ktorý porušujem, dokupovať) sú šatky. To, čo najviac strácam a demolujem sú okuliare.
S Romanom ste ako pár radi cestovali. Aké je to odkedy máte deti? Ste klasická dovolenkárska rodinka, more, pláž,ničnerobenie...alebo radšej spoznávate pamiatky? Kde ste boli naposledy?
Je to tak, že Roman s prezidentom cestuje pomerne veľa, čiže je rád, keď môže byť doma. A ja mám zasa túlavé topánky, ale vždy sa rád pridá. Kým sme nemali deti, dovolenkovali sme na cestách. Prešli sme Sardíniu, Andalúziu, juh Portugalska, Izrael...alebo sme si občas vyšli na 3-4 dňový výlet do Paríža, Londýna či Benátok a tak rôzne.
Je to tak, že Roman s prezidentom cestuje pomerne veľa, čiže je rád, keď môže byť doma. A ja mám zasa túlavé topánky, ale vždy sa rád pridá. Kým sme nemali deti, dovolenkovali sme na cestách. Prešli sme Sardíniu, Andalúziu, juh Portugalska, Izrael...alebo sme si občas vyšli na 3-4 dňový výlet do Paríža, Londýna či Benátok a tak rôzne.
Odkedy
nám spoločnosť robia deti, takýto výlet sme neabsolvovali, ale onedlho
sa na jeden, smerom na východ chystáme. Teraz skôr dávame prednosť
rodinným výletom po Slovensku. Boli sme na Liptove, v Tatrách, v
Patinciach, Banskej Štiavnici...rôzne. Užívame si to, lebo zdá sa tento
typ zábavy sa páči aj našim deťom. Miška som na jeseň vzala na veľký
výlet na Vysočinu a s oboma rada cestujem vlakom do Košíc za mojimi
priateľmi. Naše letné dovolenky sú teraz "total lazy days" pri mori.
Pred dvoma rokmi sme boli na Zakyntose, vlani na Rodose a pár dni v
Chorvátsku. Skúšali sme nášho opatrného Miška presvedčiť, že more je
super. Zbierali sme mušle, stavali hrady v piesku, chodili na zmrzku.
Naposledy sme boli 4 dni na chalupe v Hornej Lehote pri Podbrezovej.
Čistá "expedience apalucha".
Nájdete si čas aj na seba?
-Teraz už áno. Ale bolo obdobie, kedy sme teda na seba čas nemali vôbec. Cez týždeň, keď je Roman v Bratislave, sa ráno rozlúčime a večer, niekedy až v noci sa stretneme. Ostáva čas len na deti a povinnosti v domácnosti. Cez víkend je to oveľa lepšie. Keď idú deti k babke, ideme do kina, divadla, alebo si zahrať tenis. Roman nechce so mnou hrávať, má svojich tenisových parťákov, takže tento rok musím popracovať na kondičke, aby som ho na antuke zničila, lebo technicky a silou nemám šancu ho poraziť.
Veľa žien matiek hovorí, že nič nestíha. Ale pri tebe máme pocit, že si to vymýšľajú. Ty si asi na baterky (smiech). Či? Ty by si zvládla aj dieťa číslo tri!
To, že nič nestíham hovorím aj ja. Najmä svojmu mužovi ale už je voči týmto rečiam imúnny. Každý deň mi je krátky. Ale úprimne, práca v spravodajstve človeka vycvičí robiť veci rýchlo a dodržiavať uzávierky.
No som presvedčená, že najlepší manažér je mama. Nie moja, myslím tým, každá mama. (smiech) Keby som mala firmu, zamestnala by som tam samé mamy. Sú zodpovedné a vedia robiť desať vecí naraz. A sú ochotné robiť veľa (pokiaľ môžu), aj z domu, čiže teória o tom ako sú často doma s deťmi lebo bývajú choré je pre mňa úbohou výhovorkou našich zamestnávateľov. Tretie dieťa? Veľmi rada.
Máš vo svojom živote blízku kamošku, ktorá je súčasťou tvojho života? Bez ktorej by to nebolo ono?
-Mám. Sú dve. Alica a Aďa. Jednu mám tu v Bratislave, druhú v Košiciach. A sú to superženy.
Máš vo svojom živote blízku kamošku, ktorá je súčasťou tvojho života? Bez ktorej by to nebolo ono?
-Mám. Sú dve. Alica a Aďa. Jednu mám tu v Bratislave, druhú v Košiciach. A sú to superženy.
Silvia je neskutočná žena. Ak budete mať pocit, že to nedáte, že nič nestíhate tak, si prečítajte tento rozhovor ešte raz. Zavalí vás obrovská dávka optimizmu, pokory, skromnosti, radosti a neskutočného nadhľadu, ktoré táto super mama ma na rozdávanie. Jej životným mottom je :"wild heart cant be broken" a my jej to do bodky veríme.
Ďakujeme
Barby a Mimi
0 komentárov