K ženám bezpochyby  patria muži. K matkám otcovia ich detí. Lukáš Adamec má doma okrem krásnej manželky Mimi, aj dve malé "superstars" Tea a Leu. Spieva, moderuje, hrá vo svojej kapele a v muzikáloch a snaží sa byť dobrým otcom.






V roku 2011 si vyhral  Superstar a otvorila sa ti pomyselná brána do sveta šoubiznisu. Napadlo ti niekedy, že časom nebudeš len spevák ale aj herec a moderátor?
- Keď som vyhral superstar, tak som neveril ani v to, že budem spevák a už vôbec nie že budem hercom. Pred pol rokom by som nikdy nepovedal, že sa stanem dokonca moderátorom. Je rozdiel medzi muzikálovým hercom a činoherným a ja sa za herca dodnes nepovažujem. Okolnosti a rôzne príležitostí (pracovné či nepracovné) mi to jednoducho priniesli do života. Ak sa to ľuďom páči, som rád. Baví ma ľudí zabávať a byť zábavný. Stále sa snažím zlepšovať a pracujem na sebe.

Spev je určite tvojou srdcovkou. V muzikáloch, v ktorých účinkuješ, musíš skĺbiť herectvo a spev dokopy, je to pre teba náročné?
- Niekedy je to náročné a niekedy nie. Podľa kolegov sa vraj na mňa čo to z herectva pomaličky už nalepilo. Skĺbiť spev s herectvom nie je pre mňa až také ťažké, keďže som dlhoročný spevák. Prejaviť emócie pomocou spevu je mi prirodzené, no v muzikáloch je dôležité  aj činoherné herectvo.Dlho som hľadal polohu. v ktorej by som bol uveriteľný a nie umelý. Chválabohu som nikdy nechodil na hereckú školu, tým pádom som čisto vychádzal zo seba a svojich zážitkov zo života. Vždy sa snažím danú úlohu zahrať tak, aby som tomu sám uveril.

Momentálne účinkuješ v divadle Tower stage  v dvoch muzikáloch. Atlantída a Jesus Christus superstar. No a na Novej scéne hráš a spievaš v Iagovi. Sú to úplne odlišné role. Ktorá je ti srdcu najbližšia?
- Srdcu najbližšia herecká rola mi je  Judáš z muzikálu Jesus Christ superstar. Nie je to autorský muzikál, ako je napríklad Atlantída. Patrí k celosvetovo uznávaným muzikálom, ku ktorému pán Ďurovčík zakúpil licenciu. Veľké dielo v ktorom sú veľmi ťažké spevácke party aké v Atlantíde či Iagovi nie sú. Preto  je  pre mňa ako muzikanta  "Jesus" oveľa hodnotnejší a emočne precítenejší.




Po účinkovaní v Tvoja tvár znie povedome, si dostal ponuku moderovať reláciu Koleso šťastia. Napĺňa ťa to? Alebo to skôr vnímaš ako niečo, čo musíš robiť.
- Samozrejme, že ma to nenapĺňa tak ako spev a muzikálové herectvo. No keby som to nechcel robiť, tak to nerobím.  Skôr by som povedal, že je to škola, ktorá má trénuje. V Kolese šťastia je nutný postreh.Súťažiacich a  divákov musím udržiavať  v dobrej nálade.  Mám to rád. Rád komunikujem s ľuďmi. Baví ma to. No samozrejme som v prvom rade spevák a herec. V tom sa cítim doma.

S popularitou rastie aj vlna kritiky. Ako ju vnímaš? Dnes majú ľudia potrebu sa vyjadrovať hlavne na sociálnych sieťach. Hejterstvo je nový druh záľuby. Na Koleso šťastia bolo dosť negatívnych reakcií. Posúvajú ťa takéto reakcie dopredu, alebo ti skôr znechucujú prácu.
- Negatívne reakcie vždy boli aj budú. Pre mňa to nie je nič nové. Už počas Superstar sme zažívali kritiku. Dokonca aj pred tým, keďže som mal kapelu. Som na to zvyknutý. Čím viac je niečo na obraze a na očiach, tým viac majú ľudia potrebu sa k tomu vyjadriť. Máš pravdu v tom, že je to novodobé hobby a pre mňa sú hejteri veľmi srandovní ľudia. Prácu mi to znechutí hlavne ak som veľmi unavený. Pre umelca je veľmi dôležitým faktorom uznanie. Viac ako peniaze. Keď som unavený a nemám pozitívnu spätnú väzbu, tak má negatívna kritika vie rozladiť.


Lea sa narodila len nedávno. Máte doma určite veselo :) . Pociťuješ už teraz rozdiel medzi chlapčekom a dievčatkom? Predsa len dievčenská energia je určite iná. Už máš kúpenú pušku na budúcich Leuškiných nápadníkov? :-D
- Určite to bude krehkejšia láska.Som celý na mäkko, keď sa na mňa usmeje. Nemám k nej ale ešte tak blízko ako ku Teovi. Lea je ešte malé dojča pre ktoré je najdôležitejšia mamka. Aj s Teom som si vytvoril vzťah až neskôr, keď už viac vnímal svet a viac samostatne fungoval. Pre otcov nie je zábava,ak je dieťatko úplne malinké. Naša správna chvíľa prichádza až neskôr. Či mám kúpenú pušku...no netuším, ako to budem vnímať. Nechám sa prekvapiť:)

Spôsobov výchovy je mnoho. No každé dieťa je iné a to čo platí na jedno, na druhé teda vôbec. Neexistuje na to patent. Ako pristupuješ k Teovi? Nie je to dieťa, ktoré sedí na zadku a listuje si knižku.
-  Závisí to od konkrétnej situácie. Keď Teo vystrája, som naňho určite tvrdší. Je to  tvrdohlavé dieťa. Geneticky to má nadelené aj z mojej aj mamkinej (Mimi) strany. Ak mu neurčíme hranice a bude sa bezdôvodne hádzať o zem, veľa toho nedosiahne. Snažíme sa mu nechávať svoj priestor a ukazujeme mu tú správnu cestu. No bez pravidiel to v živote nefunguje.

Ako Teo reaguje na tvoju prácu? Keď ťa napr. zbadá v telke. Vidíš sa v ňom?
- Je veľmi rád, keď ma vidí na koncerte alebo ma počuje. Doma nám "povinne" znejú moje  pesničky. Teo podstatne skôr rieši hudbu, ako som ju začal vnímať ja. Hraje na bubny, má klavírik. Veľmi ho to baví. Ja som ako dieťa takýto nebol.Hudbe som sa začal venovať až na základnej umeleckej škole a tak skutočne až v 21 rokoch v kapele. Teo má veľmi veľký náskok a ja mu v tom držím palce a som jeho fanúšikom.




Ak sa chce človek v živote posúvať ďalej, musí na sebe pracovať. Je niečo čo by si na sebe chcel zmeniť?   
- Myslím si, že na sebe makám v celku dosť. A zmeniť.... ešte viac disciplíny, či už športovej alebo speváckej. Ale myslím si, že to ide dobrým smerom. Viac si na seba dávam pozor, šetrím sa. Každý deň mám hlasovú rozcvičku, inhalujem a starám sa aj o svoj hlas. Nie je ľahké  byť spevákom, hercom aj moderátorom. Je nutné všetky tieto veci udržiavať v kondícii, lebo to všetko so sebou súvisí.

Pred rokom si sa s rodinkou presťahovali z Košíc do Bratislavy. Ako hodnotíš toto rozhodnutie? Zmenilo sa toho veľa? 
- Veľmi dobre sme urobili. Predtým som nebol pre ľudí  akoby po ruke a presťahovaním sa to zmenilo. Ja som sa do Bratislavy  presťahoval kvôli relácií "Tvoja tvár znie povedome" a muzikálu "Atlantída", ktorý sme skúšali. Keby sme sa nepresťahovali, znamenalo by to, žeby som nebol dlho doma. Aj pol roka. V Bratislave je život drahší,  takže som mal na začiatku obavy. No zvykli sme si a vďaka tomu môžem robiť to, čo robím.



...ale Košice sú tvoja srdcovka, že? Srdcom východňar :)
- Košice stále, stále budú mojou srdcovkou. Nikto ma od tohto mesta nedokáže odpútať, aj keby som sa presťahoval na koniec sveta.

Blížia sa Vianoce. Keď ma človek už deti, tak sa na ne teší práve kvôli nim, však?
- Áno. Najväčšia radosť bude keď si Teo bude rozbaľovať darčeky , o pár rokov aj Lea a budú sa tešiť. Vtedy sa budem tešiť aj ja. Nie som veľký fanúšik Vianoc, pretože nemám rád, keď sa niečo robí nasilu. V detstve som nebol vedení k viere. Nemám rád tradície (oblátky a tak). Je mi to proti srsti. No samozrejme , že to chápem. Vianočná atmosféra je dôležitá najmä kvôli deťom a aj my to kvôli nim robíme.



Zažil si niekedy aj Vianoce na netradičnom mieste? Mimo domova?
- Áno, zažil som Vianoce v Dubaji. Bolo mi smutno za rodinou.  Dovtedy som bol vždy v tento vianočný čas s nimi. Posledné roky trávime Vianoce so svokrovcami a myslím si, že rodina proste k tomu patrí. Tento rok by sme mali byť sami v Bratislave, ale bol by som veľmi rád, keby za nami rodina pricestovala.

Keby si chytil zlatú rybku a mohol by si prostredníctvom nej ľuďom  niečo zaželať do nového roka, čo by to bolo?
- Určite zdravie. Je naozaj najpodstatnejšie. Ani všetkými peniazmi sveta si zdravie nekúpiš. Potom ľuďom prajem bežné denné šťastie, ktoré je veľmi dôležité pre psychiku človeka. No a v neposlednom rade všetkým želám, aby boli spokojní sami so sebou. Bez toho sa človek nikam neposunie a nebude sa tešiť zo života.


Ďakujem.

SŤASTNÉ A VESELÉ !

Barby

 

Určite poznáte jeden z najsledovanejších detských blogov Dorota&Greta. Píše ho sympatická Miška Grešková. Mama dvoch krásnych dievčatiek, Dorotky a Grétky.  Jej úprimné slová a krásne fotky musia každého chytiť za srdce. Miluje módu, nepropaguje na blogu niečo, čo by si sama nekúpila, vyštudovala politológiu a  prostredníctvom blogovania sa jej otvorili dvere, o ktorých sa jej ani nesnívalo.

 A ako vníma vianočnú atmosféru Miška? Urobte si kávu, dajte nohy na stôl a pokecajte si spolu s nami.




Miška si krásna éterická žena. Popieraš fakt, že mužom sa vraj páčia len dlhovlásky. Čo ale teda vôbec nie je pravda. Pôsobíš ako Francúzska, vždy tip top zladená s nepriehľadnuteľným šarmom a noblesou. Byť ženou je krásne. Čo sa ti na sebe samej páči?

Ten je na tebe nákazlivý. Keby si mala teraz zapnuté rádio, aká pesnička by ťa potešila ? Úplne ťa vidíme, ako si doma pred zrkadlom rada tancuješ :-)

Doma máš dve rozkošné parádnice. Bol to tvoj sen byť mamou, alebo to prišlo prirodzene a ani nevieš ako?
- Vždy som chcela byť mamou. Od malička som mala rada deti, nevedela som sa na ne vynadívať, nasýtiť sa ich vône.
 


Už za pár dní tu máme Vianoce. Patria k jednému z najkrajších období v roku. Mala si ako dieťa tie svoje "vysnívané"?

Ako vyzerá Váš typický štedrovečerný deň?


Čakanie na Ježiška má kúzelnú atmosféru. Je to nádherná a výnimočná chvíľa, ktorá si zaslúži viac ako len tepláky. Obliekate sa k vianočnému stolu inak ako v bežné dni? 


Vianoce patria deťom. My dve sa najviac tešíme na tie rozžiarené očká našich detí. Určte aj ty.
Máš pozitívny vzťah aj k zariaďovaniu interiéru. Doma to máte krásne. Prispôsobuješ váš domov adventnému obdobiu?

Dorotka a Grétka sú už obe škôlkárky. Aj teba tak dojímajú detské vianočné besiedky ? 

Nie si vôbec hrozná. Sme na tom podobne :-) Toto obdobie je čarovné aj na fotografovanie. Samé ligotavé veci a svetielka. Fotila si vždy, alebo táto vášeň prišla, až keď si sa stala mamou?
-  Prišla som k tomu cez manžela, on nás stále fotil. Tak to len tak prirodzene preskočilo na mňa.

Obľubuješ a rada podporuješ slovenskú tvorbu a veľmi rada o nej píšeš. Na Slovensku je veľa šikovných rúk, ktoré robia krásne veci. Keby ti niekto mal darovať vianočný darček od nejakej slovenskej značky, čo by si si priala?
- Potešilo by ma niečo od KURA design, PUOJD a tiež sa mi páči NOVESTA.


Mnohí ľudia si myslí, že blogovanie je jednoduché a pritom je za tým veľmi veľa roboty a veľakrát aj prebdených nocí, však?

Za každou ženou, mamou, ktorá niečo robí aj popri materstve, vždy stojí muž, ktorý ju v jej činnostiach podporuje. Aj ty máš takého svojho pána "božského" doma?  Viete si nájsť v tejto hektickej dobe a práci čas aj sami na seba?

Máš vo svojom živote blízku priateľku, ktorú máš rada? Berieš ju už skôr ako rodinu, ktorú by si kľudne privítala pri vianočnej kapustnici?

Vianoce nie sú o darčekoch. Vianoce sú o emócii. O radosti a šťastí.  Keď je človek vo svojom vnútri pozitívne nastavený, nerozčúli ho žiadna vianočná reklama a nepodľahne vianočnému zhonu. Máš nejaké vianočné posolstvo, ktoré by si zapriala ľuďom a obzvlášť matkám?

Zuzka, Anička a Saška sú tri matky,kamarátky,ktoré sa rozhodli robiť radosť nie len svojim deťom, ale aj tým ostaným. Keď človek po niečom veľmi túži, raz sa mu to splní. A keď sa spoja tri šikovné mamičky, platí to trojnásobne.


Za všetkým stojí Zuzka. Mama dvoch šibalov (Max 3 r., Mateo 1,5 r.). Keď otehotnela prvý krát a tešila sa na príchod svojho chlapčeka, zatúžila po zdanlivej maličkosti a to malom, milom darčeku ktorý by venovala svojmu bábätku. Chcela mu zanechať svojský odkaz, talizman , ktorý by vlastnoručne ušila a  sprevádzal by ho po celý jeho život. Zuzka nie je vyučená krajčírka. Šijací stroj však  mala doma od puberty. Jedného dňa prišla jeho chvíľa. Túžila vytvoriť jednoduchú hračku s ktorou sa bude jej syn hrať, spávať s ňou, kŕmiť ju, voziť ju v aute, do škôlky v taške a jedného dňa, bude na jeho poličke v izbe aj nedajbože v jeho 18. rokoch :-). Jednoducho niečo, čo bude vytvorené s láskou od mami pre svoje dieťa. Začala rozmýšľať a tvoriť, až sa dopracovala k tomu, že to bude MACO, ktorý nebude typický a nebude z plyšu. Poupratovala si skriňu, našla starú košeľu, tričko a vdýchla mu život. Zrazu na ňu pozerala svojimi bledomodrými gombíkovými očkami, krásna hračka.
A keďže vo dvojici je život krajší, ušila mu aj parťáka. Spolu s kamarátkou Saškou (mamka  Adamka 3 r. a Adelky 8 m.)  týmto dvom kamošom dali mená BU a BO. Proces macíkov napredoval a tretí maco bol ušitý už len z trička a celý bol naruby. Na tričko mu Zuzka vyšila meno jej prvorodeného syna Maxa a spolu ho privítali na tento svet.
Mackovia oslovili aj ostatné kamarátky, mamičky, ktorým ich Zuzka začala šiť. Saška ju v tom stále podporovala. Keď Zuzka otehotnela druhý krát, šiť ich už nevládala, no túžba aby malo každé dieťa svojho macíka v nej naďalej driemala. Všetko nabralo obrátky, keď v Bratislave spoznala susedku mamičku Aničku (dcérka Mima, 2 roky) , ktorá do toho šla s nimi. A od tej chvíle sa začala písať história značky My BUBO.

Saška, Zuzka, Anička

Dievčatá neostali len pri tvorbe a výrobe mackov, ale značku posúvajú ďalej a vytvárajú aj iné produkty pre detičky. Ich fashion prvotina sú ruksaky z látky. Sú veľmi ľahučké, vhodné do parku, škôlky, alebo len tak na prechádzku. Pre vášnivé malé nositeľky svojich bábik, mamičky nezaháľali a vyrobili im Mai Tai nosiče, ktoré sa dizajnom nesú v značke My BUBO.






Budúce mamičky pred blížiacim sa pôrodom, pociťujú syndróm hniezdenia. Je potrebné všetko pripraviť pre nového člena rodiny.  Ak je budúca mamička kreatívna a má šikovné ručičky, pre svojho vytúženého potomka pripraví niečo špeciálne. U Zuzky to bol spomínaný macko, talizman pre  synčeka. Niekedy stačí tak málo a z prekrásnej nevinnej myšlienky môže vzniknúť niečo veľké, čo sa bude rozvíjať a ďalej posúvať. Tri mamičky, ktoré nesmierne milujú svoje deti sú toho príkladom. Najkrajší darček nie je ten najdrahší, ale ten zo srdca.


Macko My Bubo je veľmi príjemná prvá hračka na rozvoj motoriky. Bábätko ju môže okuskávať, žmoliť, chytať a stláčať.  Osvojuje si ňou úchyt, stláčanie a jednoducho ňou dokáže manipulovať. V uškách má dokonca pískadielko. Materiál je veľmi mäkkučký a macko, aj keď je trochu väčší, nie je vôbec ťažký.


Jedna z nás ( Mimi) sa stretla s macíkom My Bubo už pred narodením Teuška. Nadchol ju a jedného mu dala vyrobiť. Teo ho má veľmi rád a doteraz s ním spinká.


                                                   

Dievčatá sa s macíkmi na trh neponáhľali. Trvalo niekoľko rokov, kým vychytali všetky muchy a boli na toľko spokojné a hlavne zodpovedné k tomu, aby My Bubo uzrel svetlo sveta a šíril sa medzi ľudí.

 
My Dvematky, ako tvoje sudičky milý BUBO, ti zo srdca želáme nech sa ti darí, si zdravý a robíš deťom radosť. Veľa šťastia a úspechov. Držíme ti palce!

Ako milovníčky slovenskej tvorby si prajeme ,nech značka My Bubo rastie do krásy a  pribúdajú stále nové, krásne nápady.

Vám...Zuzka, Saška a Anka, posielame energiu do nových kreatívnych chvíľ. Veľa šťastia a zdravia.
Nech ste spokojné mamičky, nie len pre svoje deti, ale aj pre Vaše nové dieťatko, menom My Bubo.

 Barby a Mimi