K ženám bezpochyby  patria muži. K matkám otcovia ich detí. Lukáš Adamec má doma okrem krásnej manželky Mimi, aj dve malé "superstars" Tea a Leu. Spieva, moderuje, hrá vo svojej kapele a v muzikáloch a snaží sa byť dobrým otcom.

V roku 2011 si vyhral  Superstar a otvorila sa ti pomyselná brána do sveta šoubiznisu. Napadlo ti niekedy, že časom nebudeš len spevák ale aj herec a moderátor?
- Keď som vyhral superstar, tak som neveril ani v to, že budem spevák a už vôbec nie že budem hercom. Pred pol rokom by som nikdy nepovedal, že sa stanem dokonca moderátorom. Je rozdiel medzi muzikálovým hercom a činoherným a ja sa za herca dodnes nepovažujem. Okolnosti a rôzne príležitostí (pracovné či nepracovné) mi to jednoducho priniesli do života. Ak sa to ľuďom páči, som rád. Baví ma ľudí zabávať a byť zábavný. Stále sa snažím zlepšovať a pracujem na sebe.

Spev je určite tvojou srdcovkou. V muzikáloch, v ktorých účinkuješ, musíš skĺbiť herectvo a spev dokopy, je to pre teba náročné?
- Niekedy je to náročné a niekedy nie. Podľa kolegov sa vraj na mňa čo to z herectva pomaličky už nalepilo. Skĺbiť spev s herectvom nie je pre mňa až také ťažké, keďže som dlhoročný spevák. Prejaviť emócie pomocou spevu je mi prirodzené, no v muzikáloch je dôležité  aj činoherné herectvo.Dlho som hľadal polohu. v ktorej by som bol uveriteľný a nie umelý. Chválabohu som nikdy nechodil na hereckú školu, tým pádom som čisto vychádzal zo seba a svojich zážitkov zo života. Vždy sa snažím danú úlohu zahrať tak, aby som tomu sám uveril.

Momentálne účinkuješ v divadle Tower stage  v dvoch muzikáloch. Atlantída a Jesus Christus superstar. No a na Novej scéne hráš a spievaš v Iagovi. Sú to úplne odlišné role. Ktorá je ti srdcu najbližšia?
- Srdcu najbližšia herecká rola mi je  Judáš z muzikálu Jesus Christ superstar. Nie je to autorský muzikál, ako je napríklad Atlantída. Patrí k celosvetovo uznávaným muzikálom, ku ktorému pán Ďurovčík zakúpil licenciu. Veľké dielo v ktorom sú veľmi ťažké spevácke party aké v Atlantíde či Iagovi nie sú. Preto  je  pre mňa ako muzikanta  "Jesus" oveľa hodnotnejší a emočne precítenejší.




Po účinkovaní v Tvoja tvár znie povedome, si dostal ponuku moderovať reláciu Koleso šťastia. Napĺňa ťa to? Alebo to skôr vnímaš ako niečo, čo musíš robiť.
- Samozrejme, že ma to nenapĺňa tak ako spev a muzikálové herectvo. No keby som to nechcel robiť, tak to nerobím.  Skôr by som povedal, že je to škola, ktorá má trénuje. V Kolese šťastia je nutný postreh.Súťažiacich a  divákov musím udržiavať  v dobrej nálade.  Mám to rád. Rád komunikujem s ľuďmi. Baví ma to. No samozrejme som v prvom rade spevák a herec. V tom sa cítim doma.

S popularitou rastie aj vlna kritiky. Ako ju vnímaš? Dnes majú ľudia potrebu sa vyjadrovať hlavne na sociálnych sieťach. Hejterstvo je nový druh záľuby. Na Koleso šťastia bolo dosť negatívnych reakcií. Posúvajú ťa takéto reakcie dopredu, alebo ti skôr znechucujú prácu.
- Negatívne reakcie vždy boli aj budú. Pre mňa to nie je nič nové. Už počas Superstar sme zažívali kritiku. Dokonca aj pred tým, keďže som mal kapelu. Som na to zvyknutý. Čím viac je niečo na obraze a na očiach, tým viac majú ľudia potrebu sa k tomu vyjadriť. Máš pravdu v tom, že je to novodobé hobby a pre mňa sú hejteri veľmi srandovní ľudia. Prácu mi to znechutí hlavne ak som veľmi unavený. Pre umelca je veľmi dôležitým faktorom uznanie. Viac ako peniaze. Keď som unavený a nemám pozitívnu spätnú väzbu, tak má negatívna kritika vie rozladiť.


Lea sa narodila len nedávno. Máte doma určite veselo :) . Pociťuješ už teraz rozdiel medzi chlapčekom a dievčatkom? Predsa len dievčenská energia je určite iná. Už máš kúpenú pušku na budúcich Leuškiných nápadníkov? :-D
- Určite to bude krehkejšia láska.Som celý na mäkko, keď sa na mňa usmeje. Nemám k nej ale ešte tak blízko ako ku Teovi. Lea je ešte malé dojča pre ktoré je najdôležitejšia mamka. Aj s Teom som si vytvoril vzťah až neskôr, keď už viac vnímal svet a viac samostatne fungoval. Pre otcov nie je zábava,ak je dieťatko úplne malinké. Naša správna chvíľa prichádza až neskôr. Či mám kúpenú pušku...no netuším, ako to budem vnímať. Nechám sa prekvapiť:)

Spôsobov výchovy je mnoho. No každé dieťa je iné a to čo platí na jedno, na druhé teda vôbec. Neexistuje na to patent. Ako pristupuješ k Teovi? Nie je to dieťa, ktoré sedí na zadku a listuje si knižku.
-  Závisí to od konkrétnej situácie. Keď Teo vystrája, som naňho určite tvrdší. Je to  tvrdohlavé dieťa. Geneticky to má nadelené aj z mojej aj mamkinej (Mimi) strany. Ak mu neurčíme hranice a bude sa bezdôvodne hádzať o zem, veľa toho nedosiahne. Snažíme sa mu nechávať svoj priestor a ukazujeme mu tú správnu cestu. No bez pravidiel to v živote nefunguje.

Ako Teo reaguje na tvoju prácu? Keď ťa napr. zbadá v telke. Vidíš sa v ňom?
- Je veľmi rád, keď ma vidí na koncerte alebo ma počuje. Doma nám "povinne" znejú moje  pesničky. Teo podstatne skôr rieši hudbu, ako som ju začal vnímať ja. Hraje na bubny, má klavírik. Veľmi ho to baví. Ja som ako dieťa takýto nebol.Hudbe som sa začal venovať až na základnej umeleckej škole a tak skutočne až v 21 rokoch v kapele. Teo má veľmi veľký náskok a ja mu v tom držím palce a som jeho fanúšikom.




Ak sa chce človek v živote posúvať ďalej, musí na sebe pracovať. Je niečo čo by si na sebe chcel zmeniť?   
- Myslím si, že na sebe makám v celku dosť. A zmeniť.... ešte viac disciplíny, či už športovej alebo speváckej. Ale myslím si, že to ide dobrým smerom. Viac si na seba dávam pozor, šetrím sa. Každý deň mám hlasovú rozcvičku, inhalujem a starám sa aj o svoj hlas. Nie je ľahké  byť spevákom, hercom aj moderátorom. Je nutné všetky tieto veci udržiavať v kondícii, lebo to všetko so sebou súvisí.

Pred rokom si sa s rodinkou presťahovali z Košíc do Bratislavy. Ako hodnotíš toto rozhodnutie? Zmenilo sa toho veľa? 
- Veľmi dobre sme urobili. Predtým som nebol pre ľudí  akoby po ruke a presťahovaním sa to zmenilo. Ja som sa do Bratislavy  presťahoval kvôli relácií "Tvoja tvár znie povedome" a muzikálu "Atlantída", ktorý sme skúšali. Keby sme sa nepresťahovali, znamenalo by to, žeby som nebol dlho doma. Aj pol roka. V Bratislave je život drahší,  takže som mal na začiatku obavy. No zvykli sme si a vďaka tomu môžem robiť to, čo robím.



...ale Košice sú tvoja srdcovka, že? Srdcom východňar :)
- Košice stále, stále budú mojou srdcovkou. Nikto ma od tohto mesta nedokáže odpútať, aj keby som sa presťahoval na koniec sveta.

Blížia sa Vianoce. Keď ma človek už deti, tak sa na ne teší práve kvôli nim, však?
- Áno. Najväčšia radosť bude keď si Teo bude rozbaľovať darčeky , o pár rokov aj Lea a budú sa tešiť. Vtedy sa budem tešiť aj ja. Nie som veľký fanúšik Vianoc, pretože nemám rád, keď sa niečo robí nasilu. V detstve som nebol vedení k viere. Nemám rád tradície (oblátky a tak). Je mi to proti srsti. No samozrejme , že to chápem. Vianočná atmosféra je dôležitá najmä kvôli deťom a aj my to kvôli nim robíme.



Zažil si niekedy aj Vianoce na netradičnom mieste? Mimo domova?
- Áno, zažil som Vianoce v Dubaji. Bolo mi smutno za rodinou.  Dovtedy som bol vždy v tento vianočný čas s nimi. Posledné roky trávime Vianoce so svokrovcami a myslím si, že rodina proste k tomu patrí. Tento rok by sme mali byť sami v Bratislave, ale bol by som veľmi rád, keby za nami rodina pricestovala.

Keby si chytil zlatú rybku a mohol by si prostredníctvom nej ľuďom  niečo zaželať do nového roka, čo by to bolo?
- Určite zdravie. Je naozaj najpodstatnejšie. Ani všetkými peniazmi sveta si zdravie nekúpiš. Potom ľuďom prajem bežné denné šťastie, ktoré je veľmi dôležité pre psychiku človeka. No a v neposlednom rade všetkým želám, aby boli spokojní sami so sebou. Bez toho sa človek nikam neposunie a nebude sa tešiť zo života.


Ďakujem.

SŤASTNÉ A VESELÉ !

Barby