Blogujeme

štvrtok, mája 17, 2018

Prvý príspevok publikovaný na blogu bol v stredu, 5. októbra 2016. Naše spoločné dieťa má rok a pol a je to ešte vždy malý "blogík", ktorý sa má stále čo učiť. Občas máme ale pocit, že je to už aspoň pubertiak. Máme ho rady a tešíme sa, že sa mu darí a to aj vďaka vám, všetkým.

Blogovanie berieme ako naše hobby. Netlačíme na pílu. Nechceme sa páčiť každému, lebo život tak predsa nefunguje. Ani reálny a ani tento, sociálny.

Prečo blogujeme?

Lebo nás to baví a napĺňa. Bez toho by to jednoducho nešlo. Blogovať len preto, že za to niečo človek dostane a "zbohatne", je vtipné a utopistické.

Sme matky, máme 4 deti rôzneho veku, každá z nás je iná, mnohé veci nás spájajú, na niečo máme aj iný názor. No to, že nám blogovanie robí radosť, z nás tvorí super tím.

Blog vznikol ako naša voľnočasová aktivita a super psychohygiena popri mamičkovaní. Nemali sme žiaden zámer. Jednoducho sme začali a písali o tom, ako tento žensko matkovsky svet vnímame.

Ako blogujeme?

No, občas horko ťažko. Hlavne čo sa týka časového zladenia dvoch matiek a štyroch detí. Raz je choré jedno, potom druhé a keď prvé vyzdravie, ďalšie dve majú teplotu. (smiech)

Našťastie sa dnes dá v tomto online svete fungovať aj bez vzájomnej prítomnosti. Keď blog vznikol, bývali sme v jednom meste. Potom sa jedna odsťahovala do iného mesta, následne za ňou druhá prisťahovala. Jednoducho fungujeme odkiaľ to len ide. Práca sa nám zadelila nejako samo. Každá si v blogu našla to svoje miesto.

Ľudia si museli zvyknúť, že občas komunikujú s jednou a inokedy s druhou. Keď potrebujeme niečo nafotiť, stretneme sa a urobíme toho viac naraz. Veľakrát to je v zhone, aj keď najradšej tvoríme v kľude. To sa nám darí vtedy, keď ide aj s deťmi, jedna k druhej prespať.

Máme šťastie v tom, že aj naše deti sú super kamoši a tieto stretávky veľmi obľubujú.

V čom sme iné?

Náš blog je jedinečný v tom, že sme dve. Je to veľká výhoda. Vieme sa na seba spoľahnúť. Sme dve na pochvalu aj kritiku. Náš blog sa od začiatku neprofiloval ako typický mamičkovský blog o tom, ako sme tehotné, ako rodíme, alebo ako vychovávame naše deti. Aj keď sa samozrejme tomu nevyhneme, keďže sme matky.

Chceme ale hlavne podporovať iné ženy. Nepáči sa nám totiž skutočnosť, že práve ženy, vedia byť na tie druhé často hrozne kruté a neprajné. No samozrejme, že časom sme začali ukazovať aj svoje tváre. No nejak extra to nepreháňame. Neide o žiadny zámer, ale o to, že jednoducho to tak cítime.

Spolupráce

Keď sme s blogom začali, nemali sme ani poňatia o nejakých spoluprácach a už vôbec nie o tom, ako to funguje. Začínali sme za "ďakujem" a veľakrát to tak funguje aj teraz. Vieme, že začínať s novou značkou je náročné na financie a keď sa nám daný produkt páči a zapadá nám do koncepcie, s radosťou ho podporíme.

Barter - Dostávame veľa ponúk na túto formu spolupráce. V čom sa trochu líšime je to, že o danej značke aj napíšeme naše "Namuške." Väčšinou sú to značky, za ktorými stoja úžasné matky, ktoré my jednoducho chceme podporiť. Nie všetko, čo propagujeme sme dostali "zadarmo". Veľa vecí si normálne kúpime, lebo chceme.

Je naozaj veľa ponúk, ktoré odmietame. Našim deťom naozaj netreba 20te tepláky v skrini, preto sme si aj vymysleli naše "zoberpeč", kde firmy ponúkajú do súťaže pre vás svoje produkty. Snažíme sa mať dlhodobejšie spolupráce s pár značkami, ktorým veríme, sme s nimi spokojné a siahli by sme po nich aj bez blogu.

Platená reklama - Ešte nedávno na akcii "Matky v pohode", sme hovorili, že túto formu nám nikto zatiaľ neposkytol a v lajfke u úžasnej Tami v jej Instaraňajkách sme už povedali áno, máme už nejaké platené spolupráce, ale neživíme tým rodiny. Ak človek blog robí úprimne a nemá prílišné očakávania môže si ním aj privyrobiť. Všetko má jednoducho svoj čas.

Článkov v spolupráci s firmami máme zatiaľ len pár. Mnoho ľudí to dosť vyrušuje. No nikdy nejdeme do spolupráce, v ktorej by nás firma nútila k tomu, čo máme napísať. Nikdy by sme to neprijali. Spoluprácu prijmeme len vtedy, keď s danou problematikou máme reálnu skúsenosť. Prežili sme to, odžili sme si to a pod. Naozaj nepotrebujeme svoj čas venovať veciam a značkám, s ktorými máme nulovú skúsenosť.

Články, ktoré sú podporené firmou, teda ide o reklamný článok označujeme " V spolupráci s..." na blogu, "ad" na Instagrame a Facebooku. No aj keď je to platené, sú to témy, o ktorých by sme písali aj bez sponzora. Je to náš blog a naše názory. S tým, že nevyhovieme každému rátame. Taký je život a nemôžeme sa predsa páčiť každému.

Prácu blogera si mnoho ľudí idealizuje, alebo ju zas bagatelizuje. No ide o veľa času stráveného za počítačom, fotením, odpisovaním na maily, spravovaním sociálnych sietí a pod. To že firmy využívajú na svoje reklamné projekty práve blogerskú komunitu je bežná súčasť doby, ktorú žijeme.

Mali ste krízu?

Áno, pokorne priznávame, že áno. A viete čo? Sme za ňu vďačné. Na Slovensku vzniklo veľa blogov, hlavne tých mamičkovských. Mysleli sme si, že nemáme dostatočné tempo, že blogovať treba nepretržite, o všetkom a stále. Cítili sme trošku tlak, ktorý nás na chvíľu úplne zastavil, aj keď ste si to možno ani nevšimli.

Nevedeli sme, ako sa pohnúť. Kam smerujeme my a naše priateľstvo. Začali sme blogovať preto, že si jedna druhú vážime a veríme si, veríme sebe a veríme nám a tomu, čo robíme. Zrazu to bolo celé zlomené. Dali sme si čas a naša vzájomná "láska", náš blog sú silnejšie ako čokoľvek iné.

Preto sme tempo zvoľnili a nechali sa unášať len tým, čo chceme my. V podvedomí sme ale cítili, že to nebude úspešné a nebude to fungovať. No mýlili sme sa. Ak sa niekomu páčime, nepotrebuje nás mať na ploche každú sekundu. Nechceli sme, aby sa ľudia presýtili. Zameriavame sa už skôr na kvalitu a nie kvantitu.

Samozrejme že vieme, že pán Instagram má na to iný názor a túži po nás každý deň. No tak to jednoducho cítime. Naša dôvera, náš blog sa tak vrátil do starých koľají a napätie, ktoré nás požieralo sa vytratilo. Teraz si na tieto veci už dávame väčší pozor.

Čo nám blogovanie dalo a vzalo?

V prvom rade musíme spomenúť, že nám blogovanie dalo rozhľad. Vieme sa orientovať v značkách, vieme, kto za nimi stojí a ako vznikli. Naučili sme sa zmenežovať si čas, pracovať vo dvojici a rešpektovať sa, a hlavne tvoriť niečo spolu. Každá z nás v sebe objavila niečo, o čom ani netušila, že sa v nej ukrýva.

Nesmieme zabudnúť aj na kontakty, ktoré nám to prinieslo a nové kamarátstva, ktoré sú skutočné. To, že niekto má iný blog v rovnakej tématike, neznamená, že je nepriateľ. Samozrejme, sú to aj firemné kamarátstva, ktoré dlho spolu fungujú. Na základe blogu sme stretli mnoho ľudí, s ktorými by sa nám inak životné cesty nestretli.

Nadobudli sme aj nové skúsenosti. Napríklad sme sa na konferencii "Mamy v pohode" nečakane ocitli pred publikom a rozprávali sme o našom blogu. To by nám pred rokom ani nenapadlo. A hlavne sme ani netušili, že aj niečo takéto vôbec dokážeme. Je totiž obrovský rozdiel, prihovárať sa ľudom prostredníctvom písmenok a naživo.

Blog nás učí prekonávať sa, ísť za svoje hranice a búra v nás naše vnútorné strachy, ktoré má každý z nás.

"Keby nám niekto pred rokom povedal, že budeme niekde stáť ako "spíkerky" bez totálnej prípravy poklepali by sme si po hlave, že či sa zle vyspal (smiech). Stáť niekde pred ľuďmi jedna po materskej a druhá ešte počas nej, bolo veľké sebazaprenie sa." Barby

"Mysleli sme si, že to nedáme. Teda ja! Barby "introvertka" tomu verila viac. Ja som na vysokej škole takéto vystúpenia zažívala každý semester a vytrémovalo ma to natoľko, že som sa toho bála. Prekonali sme samé seba, verili sme si a spoločne sme sa podržali." Mimi

Čo nám blogovanie vzalo

Všetko má svoje pre a proti. Blogovanie taktiež. Častokrát nám blog zaberá čas, ktorý by sme možno plnohodnotnejšie strávili s deťmi. Aj naša komunikácia je niekedy len o práci, no vždy si to neskôr vynahradíme. Začali sme spolu chodiť na kozmetiku..len tak, nepracovne. (smiech)

Zo začiatku sme nemuseli čeliť kritike. Keď sa objavila, začali sme s ňou žiť. Nie je to vždy ľahké, no učíme sa to spracovávať.

Hejterov je plný internet a s tým nikto nič nenarobí. Zvyšuje sa tak naša schopnosť trpezlivosti a taktnosti aj v bežnom živote. Za čo im vlastne ďakujeme. :-) Chápeme, že všetci sme iní a páčia sa nám rôzne veci. Konštruktívna kritika je iná kapitola, tú akceptovať vieme a poučíme sa z nej.

Blogovanie musí človeka baviť. Nemôže sa k tomu nútiť. Keď robí človek to, čo má rád a napĺňa ho to, je to cítiť. Ako v reálnom, tak aj v sociálnom svete. A nás dve to baví. Veľmi!