Na dráte Babsy Jagušák Heribanová

piatok, novembra 17, 2017

Barbara Jagušák Heribanová je krásna, pokorná, štýlová žena, vydatá mladá pani a matka. Páči sa nám na nej iskra hravosti v očiach, nežnosť a to, že je vždy sama sebou. Doma má dcérku s prekrásnym menom Izabela. Z materstva sa veľmi teší, no uznáva, že to nie je vždy jednoduché.

A aká je Babsy? Navarte si hokkaidovú polievku, strčte nohy pod deku a pokecajte si spolu s nami.




Babsy, ako sa momentálne máš? Čo si dnes varila? (smiech)
- Mám sa super, užívam si každý deň s Izkou. A dnes som nevarila nič, pretože mám doma moju perfektnú svokru Beušku, ktorá sa o mňa vzorne stará. Na obed sme mali orechové perky plnené džemom a žltú pečenú mrkvu so zemiakmi a červenou repou.

Nedávno si sa stala mamou rozkošnej Izabelky. Aké si mala tehotenstvo? Prežívala s tebou toto obdobie aj tvoja sestra Tamara? 
- Moje tehotenstvo bolo úplne ukážkové, nemala som ranné nevoľnosti ani úbytok energie. Mám práveže pocit, akoby som nabrala druhý dych a s radosťou som prechádzala každým trimestrom. Chodila som pravidelne cvičiť jógu a pilates, takže aj kilá navyše dostali celkom pekné kontúry. S Tami som preberala skôr otázku - čo nastane po pôrode. Počas tehotenstva som zdieľala jednu kanceláriu s kolegyňou Radkou, ktorá bola moja bútľavá vŕba. V tom čase totiž tiež čakala dnes už 5 mesačného chlapčeka Radka.




Dostávala si počas tohto najkrajšieho obdobia ženy (pre koho ako) dobré mienené rady? 

- Každý človek, ktorý radí, je presvedčení o svojom dobrom zámere. To, či sa s tým stotožňujeme aj my sami, je, samozrejme, už iná vec. Určite som dostávala dobre mienené rady, ale postupovala som podľa môjho vlastného úsudku. Keď ma počas prvého trimestra babka, mama aj sestra strašili, aby som nezdvíhala ruky nad hlavu, veselo som cvičila a umývala okná. Som dosť tvrdohlavá povaha a skoro vždy sa riadim vlastnou intuíciou.

Veľa žien vraví, že materstvo im zmenilo život. Ako je to u teba, berieš to ako výraznú zmenu, alebo tým jednoducho plávaš a nezamýšľaš sa nad tým?
- Materstvo mi najviac zmenilo život v tom, že som si uvedomila skutočné poslanie ženy. Dovtedy som sa hnala za pracovnými príležitosťami, tešila som sa zo stresujúcich situácií, ktoré ma nabíjali adrenalínom. Dnes je moje nastavenie celkom iné. Teším sa z našej krásnej dcérky, s ktorou prežívam každý malý miľník - prvý úsmev, prvé džavotanie, prvá prespatá noc. Za ničím sa neženiem, neviem, koľko je hodín, aký je deň, proste žijem pre moment a snažím sa byť čo najobetavejšou mamou. Verím, že všetok čas a láska, ktorú deťom venujeme, sa nám vráti 100násobne späť.



Občas to materstvo dá aj zabrať nie? 
- U mňa sa jedná skôr o fyzickú bolesť. "Milady" sa rada nosí, čo dáva zabrať mojim krížom, zápästiam, predlaktiu a vlastne celému telu. Je to zvláštny kontrast dokonalého psychického šťastia a uvolnenia a niekedy až hroznej fyzickej vyčerpanosti. Inak je ale všetko v najlepšom poriadku. Beriem to tak, že to bude chvíľku trvať a keď to pominie, bude mi zase ľúto, že už je veľká a nechce byť na rukách.

Spolu s Tami a jej dcérkou Emilkou, ste čisto ženský gang. (smiech) Vy dve, vaše dievčatá. Ešteže máte tých svojich mužov. Zhostil sa tvoj manžel úlohy "som otec" ľavou zadnou?
- Je totálne oddaný svojmu poslaniu. Pred pôrodom ma zavalil niekoľkými knihami o rodičovstve a posmeloval ma, aby som ich čo najrýchlejšie prečítala. Po večeroch mudroval, čo sa dozvedel od kamarátov, ktorí už majú deti. Najvtipnejšie situácie nastávajú, keď si jeho partia 10-tich mužov sadne v piatok na pivo a rozoberajú dojčenie, nočné zaspávanie a očkovanie. Teším sa, že sa tak angažuje, majú spolu krásny vzťah už od prvého dňa.



Mnohé známe osoby svoje deti nedávajú na sociálne siete. Ty s tým problém nemáš. Rozmýšľala si vôbec nad tým, keď si svoje dievčatko ešte len nosila pod srdcom?
- Asi som nad tým ani veľmi nerozmýšľala. Myslím si, že miera, v ktorej ju na sociálne siete dávam, je únosná. Mám kopec kamarátiek a kamarátov žijúcich v zahraničí a Instagram či Facebook je náš jediný kanál, ako môžeme zostať stále v kontakte. Nepatrím ale k mamičkám, ktoré by zdieľali zo života svojho dieťaťa každnú maličkosť. Rešpektujem jej intimitu a tiež súkromie našej rodiny, takže sa snažím udržať, zachovať istý balans.

Ten sociálny svet je občas aj dvojsečná zbraň. Každý má potrebu sa ku všetkému vyjadriť. Nás dve ako matky veľmi nahnevali reakcie ostatných matiek, keď si Tami raz dala fotku s Emilkou v nosiči. Bola to fotka o emócií, aký mali krásny deň a nie o ergonomickom nosení detí. U teba sme Babsy túto skúsenosť zatiaľ nezaregistrovali, alebo nám táto podstatná informácia unikla. (smiech)
Niektoré mamičky mali pripomienky k farbe môjho kočíka. Údajne je čierna smutná farba a k malým deťom sa nehodí... Ja som len mávla rukou. Ak sa jedná o dobrú radu a konštruktívnu kritiku, beriem ju všetkými desiatimi, ale hlúposťami sa nezaoberám.

Matky sa dnes delia do rôznych skupín. My dve sme dosť nezaraditeľné, (smiech) lebo sme mix všetkého dokopy a toto škatuľkovanie nám je proti srsti. Veď v prvom rade chce každá mama pre dieťa to najlepšie a je jedno či kojí, či nie, či nosí, alebo je dieťa v kočíku, súhlasíš?
- Doba internetu je veľmi nebezpečná, pretože vytvára na mamičky neustály tlak. Ak nedojčíme, tak sme ako matky podľa niektorých ľudí zlyhali. Ak nenosíme a necháme deti vyplakať, sme chladné a ochudobňujeme deti o silné materinské puto. Ak prikrmujeme priskoro, riskujeme predčasné odstavenie a stratu mlieka. Ak prikrmujeme neskoro, prešvihli sme imunologické okno a z nášho dieťaťa môžeme vychovať alergika.... Niekedy som zo všetkých týchto názorov poriadne vystrašená, a preto sa snažím opäť riadiť intuíciou. Snažím sa porozumieť potrebám Izky, pretože každé dieťa má svoje špecifiká a všetkého moc škodí.




Tvoja sestra Tami  teraz žije v Portugalsku. Komunikujete spolu každodenne? V dnešnej dobe je to vďaka internetu jednoduchšie a človek niekedy ani nemá pocit, že je niekde od rodiny ďaleko nie? Ale určite si chýbate!
- Veľmi si chýbame, ale zároveň vieme, aké ťažké je nájsť si čo i len päť minút v rovnaký čas počas dňa. Obe máme malé deti a aj keď telefonujeme, nemáme ani chvíľku kľud, lebo sa do rozprávania zapájajú Emilka s Izkou. Nič si nevyčítame, ak nie sme pár dni v kontakte, pretože sme sa vždy vedeli vžiť do kože tej druhej. Je to dočasné riešenie, čoskoro budeme tráviť oveľa viac spoločného času.

To, že si dcéra známych rodičov je realita. Obe sestry  ste orientované umeleckým smerom. Tami je milovníčkou ľudovej tvorby, píšeš krásne knihy a Ty Babsy si tiež kreatívna duša s úžasným cítením, ktorej je veľmi blízka móda. Prostredie, v ktorom ste vyrastali vás v tomto smere prirodzene dosť ovplyvnilo nie?
- Naši rodičia sú umelecké duše a detstvo sme trávili počúvaním ich historiek z práce, čo nás asi dosť ovplyvnilo. Rolu určite zohrali aj gény, ale najmä to, že nás vždy čo najviac zapájali do ich života dospelákov. No a tiež nás brávali do galérií, múzeí a na rôzne vzdelávacie výlety.




Babsy, mi tvoj štýl milujeme! Ty čo si dáš na seba, to vieš predať. Si módna ikona, fakt! Jedinečná, originálna. Žiadna tuctovka.  Čo pre teba móda ako taká znamená?

- Móda je spôsob, ako môžeme vyjadriť svoje ja a pomáha nám formovať našu osobnosť. Páči sa mi, že podľa nálady sa môžeme veľmi rýchlo a ľahko stať kým chceme. Móda je zároveň veľmi kreatívna forma umenia, ktoré je dostupné úplne pre každého.

"Oddychuješ" na materskej dovolenke, alebo si začala už aj pracovať?
- Naplno oddychujem a plánujem v tom stave zotrvať čo najdlhšie. Mám ale neaké drobné projekty a spolupráce, ktoré stále zastrešujem, ale to ani nevnímam ako prácu.

A čo ty a  detská móda. Veľmi sa nám páči, že ukazuješ svetu, že dievčatko nemusí byť poobliekané len v ružových mašličkách s volánikmi. Tvoja neter Emilka je toho jasným dôkazom a Izabelka pôjde v jej šľapajách. Proste trendsetterky už od teraz. (smiech) Dievčatká  predsa môžu mať na sebe kľudne aj farbu, ktorá sa považuje za chlapčenskú, nie? 
- Jasné, my so sestrou sme nikdy nechceli vychovať ružové princezničky v rukavičkách. Myslím si, že ak by mali všetky malé dievčatá rozhodovacie právo, máloktorá by si vybrala ružovú. Dieťa je v prvom rade dieťa a neaké "gendrovanie"podľa farieb je tak trochu prežitkom minulého storočia.



Keď sa žena vydá, okolie sa jej pýta, kedy bude tehotná. Keď porodí prvé dieťa, po určitom čase dostáva otázku, kedy bude druhé. Aj keď je ešte skoro, no spýtame sa ťa to už teraz a budeš mať pokoj. (smiech) Tak kedy?
- Keď Boh dá, ale veľmi sa do toho teraz nehrniem.... :D

Vonku úraduje farebná jeseň. Načo sa v najbližšej dobe tešíš?
- Teším sa na Vianoce s rodinou a Izkou, bude to určite magické a pre mňa pocitovo iné ako doteraz.



Babsy sa nezaoberá nepodstatnými vecami v živote. Užíva si každý deň a snaží sa byť šťastnou. Riadi sa svojou intuíciou a neberie sa príliš vážne. Žije tu a teraz, s radosťou v duši a láskou, ktoré priniesla do jej života Izabelka. Všetko je tak, ako má byť a jej momentálnym poslaním je byť dobrou a milujúcou mamou. A to jej na teraz k životu úplne stačí. A má absolútnu pravdu, nie?

Ďakujeme.

Babsy môžete sledovať:
IG: https://www.instagram.com/babsyheriban/































You Might Also Like

0 komentárov

Populárne príspevky

Kolekcia ĽÚBIM ŤA

ZOBERPREČ

ZOBERPREČ