Na dráte s Lenkou
piatok, novembra 11, 2016Lenka. Stále usmievavá a pozitívne naladená. Mama na plný úväzok,ktorá píše blog o živote svojich dvoch malých chlapcov. Na nič sa nehrá, nič neprikrášľuje a je sama sebou. Žena, pre ktorú je rodina to najdôležitejšie čo má a nedá na ňu dopustiť.
A aká je Lenka? Urobte si kávu, dajte nohy na stôl a pokecajte si spolu s nami :-)
Lenka ty si také slniečko. Si ty niekedy vôbec zachmúrená?
- Ďakujem za slniečkový kompliment. Rada sa smejem, ale jasné, že sú aj momenty, keď tie kútiky nie sú v tvare smajlíka.. no snažím sa brať každý deň výnimočne a užívať si každú chvíľu.
Máš recept na to, ako zvládať jesenné, depresívne obdobie? Jeseň je nádherná, no priznajme si , nie je ľahké byť v pohode keď vonku non stop prší. Najmä keď ti doma pobehujú dvaja malí nezbedníci.
- Sledujem, že čím som zrelšia (neviem, či mentálne..) mám na mysli skôr číslo, tým viac si na sebe všímam, že sa mi toto ročné obdobie čoraz viac páči. Jesenné farby sú pre mňa top a aj ten dážď už začínam brať pozitívnejšie. Len by som ponechala letný čas, lebo to skoré stmievanie nie je moja šálka kávy. Ale mám už receptík na útechu mojej mysle a to takú, že sa prenesiem do severských krajín, ktorých štýl mi je veľmi sympatický. Porozsvecujem si doma lampy s mäkkým svetlom a prenesiem sa minimálne do IKEI :D S chalanmi napríklad čmárame kade tade. Doma sa nám celkom slušne zapĺňajú miestnosti všakovakými tabuľami, hračky nahradili bytové dekorácie - som maniak do drevených hračiek pre MOJICH, našťastie to nadšenie so mnou zdieľajú.
Narodila si sa v znamení rýb. Hovorí sa, že ryby sú stvorené pre rodinu, akoby na to čakali celý život a že sú dobrými manželkami, lebo mužovi namiesto pekla zabezpečia pohodu a kľud. ( naozaj, sme sa to dočítali na nete :-D ). Vnímaš sa tak aj ty? Veríš, že manželstvo má aj v dnešnej dobe stále zmysel? Mnoho mladých ľudí hovorí, že je to prežitok. ( my si myslíme opak ).
- Tak v tom prípade sa asi vymykám. Dlho som sa na úlohy matky necítila. Biologické hodiny mi začali tikať tesne pred 30kou. A 1.krát som rodila ako 35 ročná. O to viac si to teraz užívam. Moja rodina je pre mňa všetkým, aj keď nie vždy je to ružové. Sú môj pilier, moja kotva a istota. Bez nich by som to už nebola ja. S nervami, či s úsmevom. Oni sú tí najviac, čo ma napĺňajú. Na vzťahu treba neustále pracovať. Je smutné, že ľudia sa v dnešnej dobe tak ľahko vzdávajú. Nie je to len lusknutie prstu, "ok, nevychádza to, ideme od seba“. Podľa mňa sa treba rozprávať a hlavne počúvať. To je základ každého partnerského vzťahu. Je pravda, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Ale keď sa chce, dá sa všetko. A hlavne, vcítiť sa do pozície, alebo rozpoloženia toho druhého. To je prvý krok, potom by to už malo ísť niekedy aj samo. Samu seba vnímam ako úprimného človeka, niekedy aj viac ako by sa „hodilo“, emócie sú u mňa gro povahy. No v dnešnej dobe mi je na škodu, že som dravá a cieľavedomá len čo sa týka mojej rodiny. Niekedy by sa mi to hodilo aj v iných odvetviach, ale nemám povahu ostrých lakťov. Pretvárka ide úplne mimo mňa. Chcem sa dokázať každý deň sebe a svojim deťom pozrieť do očí s čistým štítom.
The moments of life, je tvoje tretie dieťa. Blog o živote maminy na materskej dovolenke. Prečo si ho začala písať?
Naštartovala má spätná väzba okolia na fotky a moje písanie na FB profile. S malou dušičkou som sa do toho pustila a s malou dušičkou tvorím . Mám voči tomu stále veľký rešpekt. Vážim si každý ohlas, dobíja ma to a posilňuje ďalej.
Nedávno sme obe riešili, aký je ideálny vekový rozdiel medzi deťmi. Medzi Jonášom a Jergušom je to 23 mesiacov, medzi Teom a Leou 2 a pol roka. No ty si iný level. Šimonko a Adamko pôsobia skoro ako dvojičky. Chcela si taký malý rozdiel medzi nimi?
-Medzi "MOJIMI" je 17 mesiacov. Každý deň sa stretávam s dvojičkovskou reakciou. Je to aj preto, že do ich šatníka som zvyknutá zakomponovať aj rovnaké outfity. Adamča sme plánovali a Šimonko vznikol ani nevieme kedy. Ale som vďačná za to načasovanie. Lepšie to ani nemohlo dopadnúť. Popravde, keby je to úplne na nás, tak je možno ešte teraz Adamčo jedináčik. Teraz by som si už trúfla aj na tretieho zbojníka a to s veľkou radosťou.
Akí sú tvoji chlapci? Majú radi keď ich fotíš? Ešte si asi neuvedomujú čo mamka robí. Že sa ich fotky ocitnú potom na nejakom blogu.
- Adamčo je taký kľuďas, Šimonko mi to niekedy dáva dobre vyžrať. Pri fotení ich len vypustím so slovami „robte si čo chcete, vo všetkej počestnosti“. Usmerňujem ich, len keď idú niečo vyparatiť. Mám rada spontánnosť a úprimnosť aj na fotkách. Aj výchovu mám takú hipisácku. Dávam im voľnosť, ktorú mám aj ja sama rada. Nech si užívajú detstvo a bezstarostnosť, ktorá k tomu patrí. Niekedy si fakt so mnou robia čo chcú a niekedy ja s nimi. Blogovanie absolútne neriešia, na čo aj. Majú svoj svet a ten im chcem čo najdlhšie ponechať.
Je to náročné, mať dve malé deti. Niekedy je to na mašľu, veď čo si budeme hovoriť. Nájdeš si čas aj na seba? Čo ťa baví?
- Každý deň je to menší hardcore. Už len základné denné činnosti trvajú dlhšie a to robím všetko rýchlejšie, než keď som mala ten luxus starať sa sama o seba. No vždy si urobím priestor (keď sa mi chce) nakresliť sa, aby som mohla ísť s dobrým pocitom medzi ľudí. Ale je pravda, že niekedy (hlavne teraz) oželiem holenie nôh pred skladaním vláčikov. Veľmi rada fotím, vždy som zvedavá na konečný výsledok. Milujem akýkoľvek šport, ale ešte som sa nedokopala na pravidelnejšie vykonávanie tejto činnosti.
Obliekaš sa pohodlne, v štekloch za chlapcami behať asi nieje veľmi pohodlné, či? :-D
- Aj keď som bola ne-matka štekle som si obúvala len na žúrky, aby som sa cítila aspoň pár hodín ako cica mica. Vždy potom som to ľutovala. Moje nožule si na to nikdy nezvykli. A teraz pri behaní niekedy splašenej matky na to ani nepomyslím.
Krátkovlasé ženy sú vraj odvážne a akčné. ( áno, aj toto nám povedal pán Gúgl :-D ). Vždy si nemala krátke vlasy, však?
- Tak to platí! Som taký generál, potrebujem mať všetko pod palcom, čo nie je vždy ľahké pre moje okolie. Pamätám si, že celé detstvo som mala krátke vlasy. Dokonca si mamina pomáhala aj gumičkou, podľa ktorej nám zastrihávala ofinku na debilka. Neznášala som to. Vždy som túžila po dlhých vlasoch a hrubých vrkočoch. Ale pri mojej bábätkovskej kvalite som po rokoch zúfalého snaženia sa o objem hodila flintu do žita a postupne skracovala. Som za to rada, krátky strih si neviem vynachváliť.
Chlapci sú vždy krásne, štýlovo oblečení. Si mama "nákupná maniačka", alebo si skôr praktická?
- Ďakujem, vždy som sa rada pekne obliekala a to isté platí o "MOJICH". Aj keď si uvedomujem, že moja taktovka je dočasná. Ale je diskutabilné, čo je pekné. Každému sa páči niečo iné. A táto pestrosť vkusu je na móde to zaujímavé. Môj manžel ma vníma ako nákupnú maniačku, ale ja sa skôr považujem za praktickú, ktorá má rada z každého rožku trošku a niekedy aj viac.
Pamätáš si ešte na obdobie "pred deťmi"? Aký bol tvoj bežný deň,v akej sfére si pracovala?
- Tak toto bezdetné obdobie mám ešte v živej pamäti. Posledných niekoľko rokov som s mojím tímom podnikala vo sfére „ dopriať ľudom v dnešnej uponáhľanej dobe viac času na seba a svoje koníčky“. Boli obdobia, kedy som mala popri podnikaní aj viac ako jedno povolanie a pracovne som fungovala 15 hodín denne. Pendlovačky z jednej práce do druhej. Rada spomínam aj na toto obdobie, malo svoje čaro. Stretávala som kopec zaujímavých ľudí so zaujímavými príbehmi. Bola som maniak do cvičenia. Brala som ho ako psychohygienu a robila som niečo aj pre svoje zdravie. Plánujem sa opäť do toho obuť, ale ešte neviem kedy nastane ten čas. Teraz som nastavená tak, že chcem všetku svoju energiu dať chalanom.
Každá mama má svoje túžby. Chce, aby boli jej deti hlavne zdravé a spokojné. A aké sny máš ty? Ty ako žena.
- Ako žena túžim po zachovaní si zdravej váhy, ohybných kĺbov a čistej mysle.
Čím je človek starší, tým si uvedomuje, že skutočných priateľov nie je veľa. Máš to tak aj ty? Je niekto, o kom môžeš povedať, že je to kamoška na život a smrť?
- To je fakt. Beriem to tak, že priateľov máme počas života niekoľko. Každá etapa života nám prinesie minimálne jedného. Neviem, či na život aj na smrť, ale vždy mám pri sebe ľudí, ktorým verím, cítim sa s nimi dobre a môžem sa na nich spoľahnúť. A či chcem, či nechcem, priateľom je hlavne môj manžel. Pozná moje nálady aj nenálady. A stále sme spolu. Takže klobúk dole pred ním :-)
Rodina je pre Lenku dar, za ktorý je dennodenne vďačná. Cítiť to v
každom jej slove. Teší sa zo všetkého čo jej život prináša. Rozdáva
radosť a lásku, ktoré sú pre naplnený život pre ňu to najdôležitejšie.
Ďakujeme!
Barby a Mimi
0 komentárov