Áno, poviem keď sa mi niečo páči/ Z denníka reumamy

sobota, decembra 02, 2017

Viete čo? Poslednú dobu mám "problém" s tým, že keď niekomu poviem, že sa mi na ňom niečo páči, alebo sa mi páči jeho práca, proste že pôsobí na mňa veľmi pozitívne, považuje to dotyčný priam za niečo zlé. Neviem, ako vy, ale ja som teda od mala bola vedená k tomu, že ak sa mi niečo páči, tak to poviem. Poviem, ak sa mi páči ako je oblečená druhá žena a vôbec nemám problém s tým, keď je náhodou "krajšia". Poviem, keď má pekný úsmev, zuby, vlasy, oči, dieťa, alebo že niečo urobila, napísala, či odfotila fakt super! Mnohí ľudia (asi skôr ženy) s tým akoby mali problém  Začnú upodozrievať, že či to akože myslí vážne, veď ona sa mi len vtiera a podobne. Som tak naučená z domu. Dávať pochvalu. Moja mamka (a to nepíšem, len preto že to je moja mama) je jedna super štýlová žena. Vždy takou bola. Krásna pani učiteľka, ktorú si doteraz jej bývalí žiaci pamätajú aj preto, že bola vždy krásne a inak oblečená, vždy každému povedala, ak sa jej niečo páčilo. Nikdy s tým fakt nemala problém. Celé detstvo som to videla a vnímala. Nemala v sebe ženskú ješitnosť v zmysle, že nepochválim, "nepolichotím", veď je potvora krajšia ako ja. Vždy som ju za to obdivovala a stále obdivujem. Lebo, tak to má byť. Ľudia sú dnes skôr zvyknutí na to, že z každej strany počúvajú len kritiku. Všade každý každého hejtuje, takže obyčajná pochvala za to, že dnes fakt super vyzeráš je braná ako niečo, čo asi ten druhý nemyslí úprimne. To upodozrievanie je fakt divné. Stačí mať len otvorené srdce a človek príde hneď na to, či to dotyčný myslí neúprimne. Aj pochvalu sa má človek naučiť prijať. Nemôže sa predsa ten, čo ju dáva, čítiť, že robí niečo zlé, nie? Či je jednoduchšie šplechnúť do očí keď sa nám niečo nepáči? Bože ty dnes hrozne zle vyzeráš, och ako si pribrala, mala by si schudnúť, bože aká si chudá, tie topánky sú inak príšerné a pod. Je toto ozaj jednoduchšie?
Pre mňa nie. Váha je každého osobná vec a krása topánok je otázka subjektivity. 

Nebol by svet krajší, keby sme pochváli úprimne každého, kto sa nám niečim počas dňa páčil? Keby sa chválený poďakoval, lebo mu to dobre padlo?  Mám na mysli chválu, nie lichotenie. 
Začínam byť už alergická na slovo, ty jedna lichotníčka. Áno, aj ja to občas používam, priznávam. No už nebudem, lebo význam toho slova, nie je až taký super.


Význam slova: 
lichotiť: pochlebovať, príliš vychvalovať dakoho, aby sme získali jeho priazeň, hovoriť lichôtky, zaliečať sa, líškať sa...


Ako to vnímate vy? 


Tuto fotku mam velmi rada. Ja a moja mamka :-)





You Might Also Like

0 komentárov

Populárne príspevky

Kolekcia ĽÚBIM ŤA

ZOBERPREČ

ZOBERPREČ